28.11.2015 Homília Svätého Otca pri 50. výročí kanonizácie ugandských mučeníkov v Namugongo
«Dostanete silu, keď zostúpi na vás Duch Svätý, a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme» (Sk 1,8).
Od apoštolských čias až podnes povstal veľký počet svedkov, ktorí ohlasovali Ježiša a zvestovali silu Ducha Svätého. Dnes si s vďačnosťou pripomíname obetu ugandských mučeníkov, ktorých svedectvo lásky ku Kristovi a jeho Cirkvi spravodlivo dosiahlo „samý kraj zeme“. Spomíname si aj na anglikánskych mučeníkov, ktorých smrť pre Krista vydáva svedectvo ekumenizmu krvi. Všetci títo svedkovia rozvíjali vo svojom živote dar Ducha Svätého a slobodne vydali svedectvo svojej viery v Ježiša Krista aj za cenu života, mnohí v takom mladom veku.
Aj my sme dostali dar Ducha, aby sme sa stali Božími synmi a dcérami a aby sme aj my vydávali svedectvo o Ježišovi, že by ho spoznávali a milovali na každom mieste. Prijali sme Ducha, keď sme sa znovuzrodili v krste a keď sme boli posilnení jeho darmi vo sviatosti birmovania. Každý deň sme pozvaní prehlbovať prítomnosť Ducha Svätého v našom živote, „oživovať“ dar jeho božskej lásky, aby sme sa sami stávali prameňom múdrosti a sily pre iných.
Dar Ducha Svätého je dar udelený na to, aby sme sa s ním ďalej podelili. Spája nás navzájom ako veriacich a živé údy Kristovho mystického tela. Nedostávame dar Ducha len pre seba samých, ale na vzájomné budovanie vo viere, nádeji a láske. Myslím na svätých Jozefa Mkasu a Karola Lwangu, ktorí po tom ako boli vyučení vo viere zo strany druhých, chceli ďalej odovzdať dar, ktorý prijali. A urobili to v nebezpečnom čase. Nielen že bol ohrozený ich život, ale aj život mladších chlapcov, zverených do ich starostlivosti. Pretože rozvíjali vlastnú vieru a rozmnožovali lásku k Bohu, nebáli sa prinášať Krista iným, hoci aj za cenu života. Ich viera sa stala svedectvom. Dnes ich uctievame ako mučeníkov a ich príklad naďalej inšpiruje mnohých ľudí vo svete. Oni naďalej ohlasujú Ježiša Krista a moc kríža.
Ak i my, tak ako títo mučeníci, každodenne oživujeme dar Ducha, ktorý prebýva v našich srdciach, celkom určite sa staneme tými učeníkmi misionármi, akými nás Kristus pozýva byť. Nepochybne pre naše rodiny a našich priateľov, ale aj pre tých, ktorých nepoznáme, zvlášť pre tých, ktorí by mohli byť menej zhovievaví, či dokonca voči nám nepriateľskí. Toto otvorenie sa voči iným začína v rodine, v našich domovoch, kde sa učíme láskavosti a odpusteniu a kde sa cez lásku našich rodičov učíme spoznávať Božie milosrdenstvo a lásku. Takáto otvorenosť sa prejavuje aj v starostlivosti o starých a chudobných, vdovy a siroty.
Svedectvo mučeníkov ukazuje všetkým, ktorí si vypočuli ich príbeh vtedy i dnes, že svetské rozkoše a pozemská moc neprinášajú trvalú radosť a pokoj. Avšak vernosť Bohu, čestnosť, poctivosť života a nefalšovaná starosť o dobro iných nám prinášajú pokoj, ktorý svet nemôže dať. To neumenšuje našu starostlivosť o tento svet, ako keby sme hľadeli iba na budúci život. Naopak, ponúka životu na tomto svete cieľ a umožňuje nám pomáhať núdznym, spolupracovať s ostatnými pre spoločné dobro a budovať spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá dbá o rozvoj ľudskej dôstojnosti bez vylučovania kohokoľvek, ktorá chráni život, Boží dar, a ochraňuje krásy prírody, stvorenstvo, náš spoločný domov.
Drahí bratia a sestry, toto je dedičstvo, ktoré ste dostali od ugandských mučeníkov – životy poznačené mocou Ducha Svätého, životy, ktoré svedčia aj teraz o premieňajúcej sile evanjelia Ježiša Krista. Toto dedičstvo si neosvojujeme len nejakou príležitostnou spomienkou či jeho uchovávaním v múzeu akoby išlo o akýsi vzácny šperk. Naozaj si ho však ctíme, a tým si ctíme všetkých svätých, keď prinášame ich svedectvo o Kristovi do našich domovov a našim susedom, na pracoviská a do občianskej spoločnosti, či už zostaneme doma alebo sa vyberieme do najvzdialenejšieho kúta sveta.
Nech ugandskí mučeníci spolu s Pannou Máriou, Matkou Cirkvi, orodujú za nás a nech Duch Svätý zapáli v nás oheň božskej lásky! Omukama Abawe Omukisa! Boh vás žehnaj!