27.12.2020 Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Pár dní po Vianociach nás liturgia pozýva uprieť zrak na Svätú rodinu: Ježiša, Máriu a Jozefa. Je nádherné zamyslieť sa nad skutočnosťou, že Boží Syn túžil, tak ako všetky deti, po rodinnom teple. Práve preto, že ide o Ježišovu rodinu, je nazaretská rodina vzorovou rodinou, v ktorej všetky rodiny sveta môžu nájsť svoju bezpečnú oporu a stálu inšpiráciu
V Nazarete vzklíčila jar ľudského života Božieho Syna, vo chvíli, keď bol počatý z Ducha Svätého v panenskom lone Márie. Medzi pohostinnými múrmi domu v Nazarete sa v radosti odohrávalo detstvo Ježiša, obklopeného materskou opaterou Márie a starostlivosťou Jozefa, v ktorom mohol Ježiš vidieť nežnosť Boha. (porov. Apoštolský list Patris corde, 2)
Napodobňovaním Svätej rodiny sme povolaní objaviť výchovnú hodnotu rodinny: to si žiada mať základ v láske, ktorá stále obnovuje vzťahy otvárajúc horizonty nádeje. V rodine sa dá zakusovať úprimné spoločenstvo, keď je domovom modlitby, keď sú vzťahy lásky úprimné, hlboké a čisté, keď odpustenie prevažuje nad nezhodami, keď sa drsnosť každodenného života zjemňuje vzájomnou nehou a spokojným priľnutím k Božej vôli.
Týmto spôsobom sa rodina otvára radosti, ktorou Boh obdarúva všetkých tých, ktorí vedia s radosťou dávať. Zároveň tiež rodina nachádza duchovnú silu otvoriť sa navonok ostatným, službe bratom, spolupráci na budovaní sveta, vždy nového a lepšieho; bude teda schopná stať sa nositeľkou pozitívnych podnetov; rodina evanjelizuje príkladom života.
Pravdaže, v každej rodine sú problémy a niekedy aj hádky. „Otče, pohádal som sa…“ – sme ľudia, sme slabí, a všetkým sa nám to stáva, že sa v rodine pohádame. Poviem vám jednu vec: ak sa v rodine pohádame, tak sa pomerne ešte v ten deň. „Áno, pohádal som sa“, ale skôr ako sa deň skončí, uzmier sa. A vieš prečo? Lebo tá studená vojna na druhý deň je veľmi nebezpečná. K ničomu nevedie.
A ďalej, v rodine sú tri slová, tri slová, ktoré treba zachovávať: „smiem?“, „ďakujem“, „prepáč“. „Smiem?“, aby sme nevstupovali bezohľadne do života ostatných. „Smiem: možem niečo urobiť? Mysliš, že by som to mohol spraviť?“ „Smiem.“ Aby sme nikdy neboli bezohľadní. „Smiem“, to je prvé slovko.
„Ďakujem“: je toľko toho, v čom si pomáhame, v čom si vzájomne slúžime v rodine. Vždy sa poďakujme. Vďačnosť je akoby krvou šľachetnej duše. „Ďakujem.“ A napokon to, čo je najťažšie povedať: „Prepáč.“ Lebo my neraz spravíme niečo nepekné, a koľkokrát to niekoho urazí. „Prepáč mi“, „prepáč“. Nezabudnite na tieto tri slová: „smiem?“, „ďakujem“, „prepáč“. Ak sú v nejakej rodine, v nejakom rodinnom prostredí prítomné tieto tri slová, tá rodina je v poriadku.
Dnešný sviatok nás pozýva k tomu, aby rodina príkladne evanjelizovala, keď nám nanovo predkladá vzor manželskej a rodinnej lásky, ako sa to zdôrazňuje v Apoštolskej exhortácii Amoris laetitia, ktorej piate výročie vyhlásenia bude 19. marca budúceho roka. A budeme mať rok uvažovania nad Amoris laetitia, ktorý bude príležitosťou prehĺbiť sa v obsahu tohoto dokumentu [19. marec 2021 – jún 2022].
Tieto úvahy budú k dispozícii cirkevným spoločenstvám a rodinám, aby ich sprevádzali na ich ceste. Už teraz pozývam všetkých, aby sa zapojili do iniciatív, ktoré sa budú organizovať v priebehu spomenutého roka a bude ich koordinovať Dikastérium pre laikov, rodinu a život. Zverujeme Svätej rodine z Nazareta, zvlášť sv. Jozefovi, vnímavému manželovi a otcovi, túto cestu spoločne s rodinami celého sveta.
Panna Mária, na ktorú sa teraz obrátime v modlitbe Anjel Pána, nech vyprosí pre rodiny na celom svete, aby ich stále viac priťahoval evanjeliový vzor Svätej rodiny, a stávali sa tak kvasom novej ľudskosti a konkrétnej a univerzálnej solidárnosti.