27.11.2018 Utorková homília: Aký koniec by som si prial?
„Aký bude môj koniec? Ako by som chcel, aby ma Pán našiel, keď si ma povolá. Myslieť na koniec nám pomáha ísť vpred, smerom k stretnutiu s Bohom, ktoré bude vyúčtovaním, avšak aj momentom „radosti“, povedal v homílii Svätý Otec.
Je múdre myslieť na koniec, pomáha nám to spytovať si svedomie o tom, v čom by sme sa mali vylepšiť a v čom pokračovať, pretože je to dobré. Svoju homíliu zameral na koniec sveta a zároveň i na koniec nášho vlastného života, keďže v tomto poslednom týždni liturgického roka nás k tomu Cirkev podnecuje v liturgických čítaniach.
Koniec sveta ako žatva
Prvé čítanie z knihy Zjavenia apoštola Jána hovorí o konci sveta prostredníctvom obrazu žatvy, s postavami Krista a anjela s kosákmi v ruke. Keď nadíde naša hodina, budeme musieť „ukázať kvalitu nášho zrna – kvalitu nášho života“. Možno niekto z vás povie: «Otče, nebuďte taký ponurý, tieto veci sa nám nepáčia…» – avšak je to pravda.
„Je to žatva, kde sa každý z nás stretne s Pánom. Stretnutie sa uskutoční a každý z nás Pánovi povie: «Toto je môj život. Toto je moje zrno. Toto je kvalita môjho života. Urobil som chybu?» – Všetci to budeme musieť povedať, pretože všetci robíme chyby. – «Vykonal som dobré veci.» – Všetci robíme dobré veci. – A Pánovi dáme pozrieť to naše zrno.“
Myslieť na koniec pomáha ísť vpred
Čo by som povedal, keby si ma Pán povolal dnes? «Ó, nevšimol som si, bol som roztržitý…» – Nepoznáme ani deň, ani hodinu. – «Ale Otče, nehovorte tak, veď ja som mladý.» – Nikto nemá svoj život istý. Naopak, isté je to, že všetkým nám raz bude koniec. Kedy? To vie jedine Boh.
„V tomto týždni nám prospeje myslieť na koniec. Ak by si ma Pán povolal dnes, čo by som urobil? Čo by som povedal? Aké zrno mu ukážem? Myšlienka na koniec nám pomáha ísť vpred. Nie je to myšlienka statická, je to myšlienka smerujúca vpred, pretože ju vedie vpred cnosť nádeje. Áno, bude tu koniec, avšak ten koniec bude stretnutím. Stretnutím s Pánom. Je pravda, bude vyúčtovanie toho, čo som vykonal, ale bude tu aj stretnutie milosrdenstva, radosti a šťastia. Myslieť na koniec, na koniec stvorenia, na koniec vlastného života, je múdrosťou. Múdri tak robia.“
Nezaostanem tu naveky: Ako by som chcel skončiť?
Cirkev nás tento týždeň pozýva pýtať sa: Aký bude môj koniec? Ako by som chcel, aby ma Pán našiel, keď si ma povolá? Musím si vykonať spytovanie svedomia a zhodnotiť, ktoré veci musím opraviť a v ktorých mám pokračovať, keďže sú dobré. Nie sme však na to sami, „je tu Duch Svätý, ktorý nám pomáha:
„Tento týždeň si od Ducha Svätého vyprosujme múdrosť času, múdrosť konca, múdrosť zmŕtvychvstania, múdrosť večného stretnutia s Pánom. Aby nám dal pochopiť túto múdrosť, ktorá je v našej viere. Stretnutie s Ježišom bude plné radosti. Modlime sa, aby nás Pán pripravil. A každý z nás nech tento týždeň ukončí myšlienkou na koniec: „Príde môj koniec. Nezostanem tu naveky. Ako by som chcel skončiť?“