27.10.2016 Ranná homília pápeža Františka: Aj dnes Boh plače nad kalamitami a vojnami
– Aj dnes pred prírodnými kalamitami, pred vojnami kvôli„uctievaniu boha peňazí“, pred zavraždenými deťmi, Boh plače. Týmito slovami sa dnes prihovoril veriacich pápež František v Dome sv. Marty, kde ráno slúžil omšu. „Boh dnes plače,“ zdôraznil Svätý Otec, pre ľudstvo, ktoré nechápe„pokoj, ktorý nám ponúka, pokoj lásky“.
Ježiš v dnešnom Evanjeliu podľa Lukáša nazýva Herodesa „líškou“ po tom, ako ho farizeji varujú, že ho chce zavraždiť. A okrem iného tiež hovorí to, čo sa stane, poznamenal pápež František: „pripravuje sa na smrť“. Ježiš sa zároveň obracia na „uzavretý Jeruzalem“, ktorý zabíja prorokov, čo mu boli poslaní. Svätý Otec si tiež všimol, že Ježiš zmenil tón a „začína hovoriť s nehou“, s „nehou Boha“. Ježiš „hľadí na svoj ľud, hľadí na mesto Jeruzalem“. A v ten deň „zaplakal nad Jeruzalemom“. „Je to Boh Otec, ktorý plače v osobe Ježiša: ,Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste’,“
„Niekto povedal, že Boh sa stal človekom, aby mohol plakať, plakať nad tým, čo urobili jeho deti. Plač pred Lazárovým hrobom je plačom priateľa. Toto je však plač Otca“.
Podobne ako plač otca nad strateným synom, ktorý si vyžiadal podiel zo svojho dedičstva a odišiel z domu. Tento otec nejde k svojim susedom, aby im povedal: „Len sa pozri, čo sa mi stalo! Čo mi to len tento úbožiak urobil! Preklínam tohto syna…“ Neurobil to. „Som si istý, že sa asi išiel vyplakať sám do svojej izby“:
„A prečo to hovorím? Lebo evanjelium to nehovorí; evanjelium hovorí, že keď sa syn vrátil, uvidel ho zďaleka: to znamená, že otec neustále vychádzal vyzerať zo svojej terasy na cestu, či sa syn nevracia. A otec, ktorý toto robí, je otcom, ktorý žije v plači, čakajúc, že sa jeho syn vráti. Toto je plač Boha Otca. A s týmto plačom Otec odznova tvorí vo svojom Synovi celé stvorenstvo“.
Na záver svojej homílie sa Svätý Otec zamýšľa nad obrazom Ježiša, ktorý s krížom kráča ku Kalvárii: stretáva plačúce ženy, ktorým hovorí, aby neplakali nad ním, ale nad vlastnými synmi. Teda „plač otca a matky, v ktorom ešte aj dnes Boh pokračuje“:
„Ešte aj dnes pred kalamitami, pred vojnami, ktoré sa robia, aby sa uctieval boh peňazí, pred toľkými nevinnými zavraždenými bombami, ktoré zhadzujú uctievači bôžika peňazí, rovnako dnes Otec narieka, aj dnes hovorí: ,Jeruzalem, Jeruzalem, deti moje, čo to robíte? A hovorí to úbohým obetiam a tiež obchodníkom so zbraňami a všetkým tým, ktorí obchodujú so životom ľudí. Pomôže nám, ak sa zamyslíme nad tým, že náš Boh Otec sa stal človekom, aby mohol plakať a pomôže nám, ak sa zamyslíme, že náš Boh Otec dnes plače: plače nad týmto ľudstvom, ktoré nechápe pokoj, ktorý nám on ponúka, pokoj lásky“.