27.1.2022 Pápež: V procesoch Rímskej roty dopriať priestor na počúvanie
Cirkevná služba spravodlivosti je neoddeliteľná od pravdy a spásy duší. Je to práca, ktorá ukazuje milosrdnú tvár cirkvi: materskú tvár, ktorá sa skláňa nad každým veriacim, aby mu pomohla spoznať pravdu o sebe samom, pozdvihuje ho zo skleslosti a pádov a pozýva ho k plnému prežívaniu krásy evanjelia, povedal pápež František sudcom Rímskej roty . Jeho tohtoročné stretnutie bolo „príležitosťou na zamyslenie nad synodalitou v procesoch o neplatnosti manželstva“. V akom zmysle potrebuje výkon spravodlivosti synodálneho ducha?, pýtal sa pápež.
„Predovšetkým synodalita znamená kráčať spoločne. Keď prekonáme skreslený pohľad na manželské prípady, ako by sa v týchto kauzách potvrdzovali iba subjektívne záujmy, je potrebné znovu objaviť, že všetci účastníci procesu sú povolaní prispievať k rovnakému cieľu, tj. odhaliť pravdu o konkrétnom zväzku medzi mužom a ženou, a dospieť k záveru, či medzi nimi existuje pravé manželstvo alebo nie“.
Vízia spoločného smerovania k spoločnému cieľu „nie je v cirkevnom chápaní týchto procesov nová“, pokračoval pápež a pripomenul slová Pia XII., podľa ktorého je „úlohou každého účastníka procesu je hľadať pravdu a pritom zachovávať vernosť svojej úlohe“. Úlohou každého účastníka procesu je hľadať pravdu – pokiaľ je pravda milovaná, oslobodzuje, komentoval František. Preto už v predbežnej fáze kanonických procesov, keď sa veriaci ocitnú v ťažkostiach a vyhľadajú pastoračnú pomoc, nesmie chýbať snaha odhalenia pravdy o ich zväzku, čo je nevyhnutný predpoklad na to, aby bolo možné dosiahnuť vyhojenie rán, vyzdvihol pápež.
„V tomto rámci možno chápať význam úsilia o odpustenie a zmierenie medzi manželmi a tiež prípadné potvrdenie platnosti manželstva, pokiaľ je to možné a rozumné. Vyhlásenie neplatnosti by nemalo byť prezentované, ako by to bol jediný cieľ, ktorý sa má v manželskej kríze dosiahnuť, alebo ako by to bolo právo bez ohľadu na fakty. Je potrebné prinútiť veriacich, aby sa zamysleli nad dôvodom žiadosti o vyhlásenie neplatnosti manželského zväzku, čím sa podporuje prijatie právoplatného rozsudku, aj keď to nezodpovedá ich vlastnému presvedčeniu“.
Procesy o neplatnosti sú výrazom účinného pastoračného sprevádzania veriacich v ich manželských krízach. Znamená to „počúvať Duchu, ktorý hovorí v konkrétnych dejinách ľudí“. Spoločné hľadanie pravdy musí charakterizovať každú fázu súdneho procesu.
„Je pravda, že v procese niekedy dochádza k dialektike medzi protichodnými tézami. Proces sporu medzi stranami by však mal vždy prebiehať v úprimnom súlade s tým, čo každá zo strán považuje za pravdivé bez toho, aby sa uzatvárala do svojho vlastného názoru, ale bola otvorená príspevkom ostatných účastníkov. Ochota podať vlastnú subjektívnu verziu faktov prináša plody v rámci primeranej komunikácie s ostatnými, ktorá dokáže dospieť aj k sebakritike. Preto je neprípustná akákoľvek zámerná zmena alebo manipulácia so skutočnosťami, ktorej cieľom je dosiahnuť pragmaticky požadovaný výsledok“.
Pápež ďalej podotkol, že „synodalita v súdnych procesoch predpokladá neustále počúvanie“.
Aj v tejto oblasti je potrebné naučiť sa počúvať, čo neznamená len počuť. Musíme pochopiť víziu a dôvody druhého človeka a takmer sa s ním stotožniť. Rovnako ako v iných oblastiach pastoračnej starostlivosti je aj v súdnej činnosti nutné rozvíjať kultúru počúvania, ktorá je predpokladom kultúry stretávania. Preto sú štandardné odpovede na konkrétne problémy jednotlivých osôb škodlivé. Každý človek so svojou vlastnou skúsenosťou, často poznamenanou bolesťou, je pre cirkevného sudcu konkrétnou „existenciálnou perifériou“, z ktorej musí vychádzať každá súdna pastoračná činnosť“.
Načúvanie si vyžaduje čas, trpezlivosť a otcovstvo. Sudcovia majú počúvať všetko, čo sa v procese objavilo za a proti vyhláseniu neplatnosti. Sú na to povinní na základe spravodlivosti, predchnutej pastoračnou láskou.
„V tomto zmysle vám nikdy nesmie chýbať pastoračné srdce, duch lásky a porozumenie voči ľuďom, ktorí trpia zlyhaním v manželskom živote. Pri osvojovaní takého štýlu je nutné vyhnúť sa slepej uličke legalizmu, teda autoreferenčnému videniu práva. Právo a súd vždy slúžia pravde, spravodlivosti a evanjeliovej cnosti milosrdnej lásky“.
Ďalším aspektom synodality v kanonických procesoch je rozlišovanie, založené na spoločnom putovaní, hľadaní odpovedí a počúvaní, ktoré nám umožňuje vykladať konkrétne manželské situácie vo svetle Božieho slova a učenia cirkvi. „Rozhodnutie sudcov sa tak javí ako zostup do reality životne dôležitej udalosti, aby v nej objavili skutočnú povahu manželstva, existenciu či neexistenciu onej neodvolateľnej udalosti, teda platného súhlasu, na ktorom je manželstvo založené“, objasnil Svätý otec.
„Výsledkom tejto cesty je rozsudok, plod starostlivého rozlišovania, ktoré vedie k právoplatnému slovu pravdy na základe osobnej skúsenosti, a tým zdôrazňuje cesty, ktoré sa odtiaľ môžu otvoriť. Rozsudok preto musí byť pre zúčastnené osoby zrozumiteľný, pretože iba tak sa stane okamihom zvláštneho významu na ich ľudskej a kresťanskej ceste“