26.5.2016 Pápež František pri arménskej liturgii: „Nech je spoločenstvo medzi nami plné“
Svätosť, najdrahší biskupi, drahí bratia a sestry,
pri vyvrcholení tejto tak vytúženej a pre mňa už aj nezabudnuteľnej návštevy túžim pozdvihnúť k Pánovi moju vďaku, ktorú pripájam k veľkému hymnu chvály a vďakyvzdania, ktorý sa povzniesol od tohto oltára. Vaša svätosť, v týchto dňoch ste mi otvorili dvere Vášho domu a zakúsili sme «aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu» (Ž 133,1). Stretli sme sa, bratsky sme sa objali, spoločne sme sa modlili, podelili sme sa o dary, nádeje i obavy Kristovej Cirkvi, ktorej tlkot srdca vnímame ako jednohlasný a o ktorej veríme a cítime, že je jedna. «Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji […]. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých» (Ef, 4,4-6). Skutočne si s radosťou môžeme osvojiť tieto slová apoštola Pavla! Stretli sme sa práve v znamení svätých apoštolov. Svätí Bartolomej a Tadeáš, ktorí hlásali po prvýkrát evanjelium v týchto krajoch, a svätí Peter a Pavol, ktorí darovali život za Pána v Ríme, zatiaľ čo kraľujú s Kristom v nebi, istotne sa tešia vidiac našu náklonnosť a našu konkrétnu ašpiráciu k plnému spoločenstvu. Za toto všetko ďakujem Pánovi, za vás a s vami: Sláva Bohu!
Pri tejto Božskej liturgii vystúpil k nebu slávnostný spev Trisagion, ospevujúc svätosť Boha. Nech na zem schádza hojné požehnanie Najvyššieho, na príhovor Božej Matky, veľkých svätcov a učiteľov, mučeníkov, osobitne tých mnohých mučeníkov, ktorých ste na tomto mieste minulý rok kanonizovali. „Jednorodený, ktorý zostúpil“ nech požehnáva našu cestu. Svätý Duch nech z veriacich urobí jedno srdce a jednu dušu: nech nás príde znovu obnoviť v jednote. Pre toto by som ho chcel nanovo vzývať, osvojujúc si niektoré nádherné slová, ktoré vstúpili do vašej liturgie. Príď, ó Duchu, ty «ktorý si neustávajúcimi vzlykmi naším orodovníkom u milosrdného Otca, ty, ktorý chrániš svätých a očisťuješ hriešnikov»; vylej na nás tvoj oheň lásky a jednoty, a «nech sa týmto ohňom rozptýlia dôvody nášho pohoršenia» (Gregor z Nareku, Kniha žalospevov, 33,5), predovšetkým nedostatok jednoty medzi Kristovými učeníkmi.
Nech Arménska cirkev kráča v pokoji a nech je spoločenstvo medzi nami plné. Vo všetkých nech vzíde silné prahnutie po jednote, po jednote, ktorá nesmie byť «ani vzájomnou podriadenosťou, ani pohltením, ale skôr prijímaním všetkých tých darov, ktorými Boh každého obdaril, aby sa celému svetu zjavilo veľké tajomstvo spásy uskutočnenej Kristom Pánom skrze Ducha Svätého» (Slová Svätého Otca pri Božskej liturgii, Istanbul, 30. novembra 2014).
Prijmime výzvu svätých, počúvajme hlas pokorných a chudobných, mnohých obetí nenávisti, ktoré trpeli a obetovali svoj život pre vieru. Nastavme uši k mladým generáciám, ktoré úpenlivo prosia o budúcnosť oslobodenú od rozdelení minulosti. Nech sa z tohto svätého miesta nanovo šíri žiariace svetlo. K svetlu viery, ktoré vďaka vášmu otcovi podľa evanjelia, svätému Gregorovi, osvietilo tieto kraje, nech sa pripojí svetlo lásky, ktorá odpúšťa a zmieruje.
Ako apoštoli vo veľkonočné ráno, aj napriek pochybnostiam a neistotám, bežali k miestu zmŕtvychvstania, priťahovaní šťastným brieždením novej nádeje (porov. Jn 20,3-4), tak aj my v túto svätú nedeľu nasledujme volanie Boha k plnému spoločenstvu a zrýchlime krok smerom k nemu.
A teraz, Svätosť, v mene Božom Vás prosím, aby ste ma požehnali, aby ste požehnali mňa a Katolícku cirkev, aby ste požehnali tento náš beh smerom k plnej jednote
Pápež František a katolikos Karekin II. podpísali deklaráciu o ceste k jednote
◊
Na záver apoštolskej cesty v Arménsku podpísali pápež František a katolikos Karekin II. spoločnú deklaráciu. Dvojstranový dokument v anglickom jazyku vyzdvihol doterajšiu spoluprácu, ako aj túžbu po prehĺbení spoločenstva medzi Katolíckou cirkvou a Arménskou apoštolskou cirkvou.
Arménska cirkev sa napriek smutnej a bolestivej minulosti snaží budovať „svet solidarity, spravodlivosti a mieru“, uvádza sa ďalej v deklarácii. Pápež i katolikos však poukázali na prenasledovanie náboženských a etnických menšín vo svete a vyzvali svetové mocnosti, aby zakročili a pomohli tým, ktorí to najviac potrebujú:
„Bohužiaľ sme tiež svedkami obrovskej tragédie odohrávajúcej sa pred našimi očami, toho nespočetného množstva zabitých nevinných ľudí, presídlených alebo nútených k bolestivému a neistému vyhnanstvu kvôli pokračujúcim konfliktom z etnických, ekonomických a náboženských dôvodov na Blízkom východe a v ďalších častiach sveta. Náboženské a etnické menšiny sa preto stali terčom prenasledovania a krutého zaobchádzania až do takej miery, že trpieť pre náboženské presvedčenie sa stalo každodennou realitou. Mučeníci prináležia všetkým Cirkvám a ich utrpenie je „ekumenizmom krvi“, ktorý presahuje historické rozdelenia medzi kresťanmi vyzývajúc nás všetkých, aby sme podporovali viditeľnú jednotu Kristových učeníkov. Spoločne sa modlíme na príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla, Tadeáša a Bartolomeja za premenu srdca všetkých tých, ktorí páchajú také zločiny a tých, ktorí môžu zastaviť násilie. Prosíme predstaviteľov národov, aby načúvali žiadosti miliónov ľudských bytostí, ktoré túžia po mieri a spravodlivosti vo svete, ktoré žiadajú rešpektovanie ich práv daných Bohom, ktoré nutne potrebujú chlieb, a nie zbrane“.
V deklarácii ďalej obaja predstavitelia odsudzujú fundamentalistické prezentovanie náboženstva na šírenie nenávisti, diskriminácie a násilia. Okrem potvrdenia neakceptovateľnosti ospravedlňovania takýchto zločinov náboženstvom poukazujú aj na mierotvorný potenciál kresťanstva, a to aj v konkrétnej súvislosti s kaukazským regiónom:
„Okrem toho, rešpektovanie náboženských rozdielov je nevyhnutná podmienka pre mierové spolunažívanie odlišných etnických a náboženských komunít. Práve preto, že sme kresťania, sme povolaní k tomu, aby sme hľadali a uskutočňovali tie cesty, ktoré vedú k zmiereniu a pokoju. V tejto súvislosti chceme tiež vyjadriť našu nádej na mierové riešenie otázok týkajúcich sa Náhorného Karabachu.“
Deklarácia tiež vyzýva všetkých veriacich spoločne, aby „otvorili svoje srdcia a ruky obetiam vojny a terorizmu, utečencom a ich rodinám“. Zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo sekularizmu a krízu rodín vo svete:
„Sekularizácia obrovských oblastí spoločnosti, jej odcudzenie sa tomu, čo je duchovné a čo je Božie, nevyhnutne vedie k desakralizovanej a materialistickej vízii človeka a ľudskej rodiny. V tomto ohľade sa obávame krízy rodiny v mnohých krajinách. Arménska apoštolská cirkev a Katolícka cirkev zdieľajú rovnakú predstavu o rodine, založenej na manželstve, akte slobodne sa dávajúcej a vernej lásky medzi mužom a ženou“.
Na záver deklarácie sa pápež František a katolikos Karekin II. zhodli na tom, že obe Cirkvi majú toho viac, čo ich spája, než to, čo ich rozdeľuje:
„Arménska apoštolská cirkev a Katolícka cirkev úspešne vstúpili do novej etapy posilnenej našimi spoločnými modlitbami a spoločným úsilím v prekonávaní súčasných výziev. Sme dnes presvedčení o zásadnom význame podpory tohto vzťahu, o prehlbovaní a rozhodnejšej spolupráci nielen v oblasti teológie, ale tiež v modlitbe a aktívnej spolupráci na úrovni miestnych komunít s cieľom zdieľať plné spoločenstvo a konkrétne prejavy jednoty. Apelujeme na našich veriacich, aby pracovali v harmónii a podporovali tak v spoločnosti kresťanské hodnoty, ktoré účinne prispejú k budovaniu civilizácie spravodlivosti, mieru a ľudskej solidarity. Otvára sa pred nami cesta zmierenia a bratstva. Nech Duch Svätý, ktorý nás uvádza do plnej pravdy (porov. Jn 16,13), napomáha každému opravdivému úsiliu budovať mosty lásky a spoločenstva medzi nami“.
Záver deklarácie, datovanej 26. júna 2016 vo Svätom Ečmiadzine, má slávnostný charakter vzývania Trojjediného Boha na príhovor Presvätej Bohorodičky a celého radu svätých., ktorými Boh každého obdaril, aby sa celému svetu zjavilo veľké tajomstvo spásy uskutočnenej Kristom Pánom skrze Ducha Svätého» (Slová Svätého Otca pri Božskej liturgii, Istanbul, 30. novembra 2014).
Prijmime výzvu svätých, počúvajme hlas pokorných a chudobných, mnohých obetí nenávisti, ktoré trpeli a obetovali svoj život pre vieru. Nastavme uši k mladým generáciám, ktoré úpenlivo prosia o budúcnosť oslobodenú od rozdelení minulosti. Nech sa z tohto svätého miesta nanovo šíri žiariace svetlo. K svetlu viery, ktoré vďaka vášmu otcovi podľa evanjelia, svätému Gregorovi, osvietilo tieto kraje, nech sa pripojí svetlo lásky, ktorá odpúšťa a zmieruje.
Ako apoštoli vo veľkonočné ráno, aj napriek pochybnostiam a neistotám, bežali k miestu zmŕtvychvstania, priťahovaní šťastným brieždením novej nádeje (porov. Jn 20,3-4), tak aj my v túto svätú nedeľu nasledujme volanie Boha k plnému spoločenstvu a zrýchlime krok smerom k nemu.
A teraz, Svätosť, v mene Božom Vás prosím, aby ste ma požehnali, aby ste požehnali mňa a Katolícku cirkev, aby ste požehnali tento náš beh smerom k plnej jednote.