26.5.2015 „Je nepekné vidieť kresťana“, ktorý chce „nasledovať Ježiša a zároveň aj svetskosť“. To je konštatovane pápeža Františka v rannej homílii v Dome sv. Marty. Svätý Otec zdôraznil, že kresťan je vedený urobiť v živote radikálne rozhodnutia, nemôže to byť len akési „polovičaté kresťanstvo“, nemôžeme mať „aj nebo aj zem“. Peter sa Ježiša pýta, čo budú mať učeníci za to, že ho nasledujú – je to otázka, ktorú mu položil po tom, ako Pán povedal bohatému mladíkovi, aby predal všetok svoj majetok a daroval ho chudobným. Pápež František vo svojej homílii vychádzal z tohto veľmi aktuálneho dialógu. Ako povedal, Ježiš odpovedá iným spôsobom, než si predstavujú učeníci: nehovorí o bohatstvách, sľubuje naopak dedičstvo Božieho kráľovstva, „avšak spolu s prenasledovaním, s krížom“:
„Preto, keď je kresťan pripútaný k hmotným dobrám, budí zlý dojem kresťana, ktorý chce mať obe veci: nebo, aj zem. A skúšobným kameňom je práve to, čo hovorí Ježiš: kríž, prenasledovanie. Toto znamená zaprieť sám seba, znášať každý deň kríž… Učeníci mali toto pokušenie nasledovať Ježiša s pomyslením: Čo bude potom na konci tohto dobrého obchodu? Pomyslime na mamu Jakuba a Jána, keď Ježiša žiadala o miesto pre svojich synov: ‚z tohto urob prvého ministra a z tohto ministra hospodárstva…‛, zobrala nasledovanie Ježiša na svetský prospech.“
Podľa slov Svätého Otca, potom bolo „srdce týchto učeníkov očisťované“, až do Zoslania Ducha Svätého, keď „pochopili všetko“. Ako zdôraznil, „nezištnosť pri nasledovaní Ježiša je odpoveďou na nezištnosť lásky a spásy, ktorú nám Ježiš dáva“. Keď „chceme ísť aj s Ježišom a zároveň aj so svetom, s chudobou a zároveň aj s bohatstvom, toto je polovičaté kresťanstvo, ktoré túži po materiálnom zisku. Je to duch svetskosti“, zdôraznil pápež František.
Ako ďalej povedal odvolávajúc sa na proroka Eliáša, takýto kresťan „kríva na obe nohy“, lebo „nevie čo chce“. Pre to, aby sme to pochopili, musíme si podľa Svätého Otca pripomenúť Ježišove slová o tom, že „prví budú poslednými a poslední budú prvými“, čiže „ten, čo si myslí, že je najväčší alebo ním aj je“, sa musí stať „sluhom, tým najmenším“:
„Nasledovať Ježiša z ľudského hľadiska nie je dobrým obchodom: znamená slúžiť. On sám tak konal – a ak ti Pán dá možnosť byť prvým, musíš sa správať ako posledný, čiže slúžiť. Ak ti Pán dáva možnosť vlastniť dobrá, musíš sa správať ako v službe, čiže byť pre druhých. Existujú tri veci, tri stupienky, ktoré nás vzďaľujú od Ježiša: bohatstvo, márnivosť a pýcha. Bohatstvo je preto také nebezpečné, lebo ťa rýchlo dovedie k márnivosti a ty sa potom cítiš veľmi dôležito. A keď sa cítiš dôležito, popletieš si hlavu sa a stratíš sa.“
Podľa slov pápeža Františka, cesta, ktorú ukazuje Ježiš, je cestou „zriekania sa“, ako to urobil Ježiš sám: „kto je medzi vami prvý, nech sa stane sluhom všetkých“. Ježiša stála táto práca s učeníkmi veľa, preveľa času, lebo dobre nechápali“. Takže, ako povedal Svätý Otec, „aj my ho musíme prosiť: ‚Naučíš nás tejto ceste, tejto vede služby? Tejto vede pokory? Tejto vede byť poslednými, aby sme slúžili bratom a sestrám v Cirkvi?“
„Je nepekné vidieť kresťana – či už laika, zasväteného, kňaza alebo biskupa –, na ktorom vidieť, že chce obe veci: nasledovať Ježiša a aj hmotné dobrá, nasledovať Ježiša a aj svetskosť. Toto je antisvedectvo a odďaľuje to ľudí od Ježiša. Pokračujme teraz v slávení Eucharistie mysliac na Petrovu otázku: ‚Zanechali sme všetko – ako nám to vynahradíš?‛ A myslime aj na Ježišovu odpoveď. Odmena, ktorú nám dá, je podobnosť s ním. Toto bude naša ‚výplata‛. Veľká ‚výplata‛: podobať sa Ježišovi!“