26.5.2019 Božie slovo je stále živé, je oheň a vietor Ducha Svätého
Vaša reflexia sa rozvíja okolo dvoch slov: Biblia a život. Aj ja by som vám chcel niečo povedať o tomto neoddeliteľnom dvojčlene. «Božie slovo je živé» (Hebr 4,12): nezomiera ani nestarne, zostáva navždy (porov. 1 Pt 1,25). Zostáva mladé pri pohľade na všetko, čo sa pomíňa (pozri Mt 24,35) človeka, ktorý podľa neho koná, chráni pred vnútorným starnutím. Je živé a dáva život. Je dôležité pamätať na to, že Duch Svätý – Oživovateľ rád koná prostredníctvom Svätého písma. Jeho slovo totiž prináša do sveta Boží dych, napĺňa srdce Pánovým teplom.
Všetky akademické príspevky, zväzky, ktoré sa publikujú, sú a nemôžu byť inak než v tejto službe. Sú ako drevo, ktoré, starostlivo zbierané a dané dohromady, slúži na zohriatie. Ale rovnako ako drevo samo o sebe neprodukuje teplo, tak ani tie najlepšie štúdie. Je potrebný oheň, treba Ducha Svätého, aby Biblia horela v srdci a tak sa stala živou. A tak dobré drevo môže byť užitočné na udržovanie tohto ohňa. Biblia však nie je jednou peknou zbierkou posvätných kníh na štúdium, je Slovom života na zasievanie, darom, ktorý Vzkriesený žiada prijať a a rozdávať, aby sme mali život v jeho mene (porov. Jn 20,31).
V Cirkvi je Božie slovo nenahraditeľnou injekciou života. To je dôvod, prečo sú zásadne dôležité homílie. Kazateľstvo nie je rétorické cvičenie ani súbor múdrych ľudských poznatkov: bolo by to iba drevo. Naopak, je delením sa o Ducha (pozri 1 Kor 2,4), o Božie slovo, ktoré sa dotklo srdca kazateľa, ktorý odovzdáva to teplo, to pomazanie. Toľko slov prúdi denne do našich uší, aby prenášali informácie a dávali početné vstupy; je ich mnoho, možno až príliš veľa, takže to často prekročí našu kapacitu prijať ich. Nemôžeme sa však zrieknuť Ježišovho Slova, toho jediného Slova večného života (pozri Jn 6,68), ktoré potrebujeme každý deň.
Bolo by pekné vidieť zakvitnúť «novú jar väčšej lásky k Svätému písmu zo strany všetkých členov Božieho ľudu, aby sa tak … prehĺbil vzťah k samotnej Ježišovej osobe» (Apoštolská exhortácia Verbum Domini, 72). Bolo by pekné, keby sa Božie slovo stalo «čoraz viac srdcom všetkých cirkevných aktivít» (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 174); bijúcim srdcom, ktoré oživuje údy Tela. Je to túžba Ducha Svätého, stvárňovať nás ako Cirkev „formovanú Slovom“: Cirkev, ktorá nehovorí sama zo seba alebo o sebe, ale má vo svojom srdci a na perách Pána; ktorá denne čerpá z jeho Slova. Je tu však stále pokušenie ohlasovať nás samých a hovoriť o našich dynamikách, ale týmto spôsobom sa svetu neodovzdáva život.“
„Božie slovo dáva život každému veriacemu, učíme sa vzdať sa seba samého, aby ohlasoval Jeho. V tomto zmysle koná ako ostrý meč, ktorý preniká do hĺbky, rozlišuje myšlienky a pocity, prináša na svetlo pravdu, zraňuje, aby uzdravilo (pozri Hebr 4,12; Jób 5,18). Slovo vedie k žitiu veľkonočným spôsobom: ako semiačko, ktoré odumretím dáva život, ako hrozno, ktoré cez lis dáva víno, ako olivy, ktoré vyprešovaním dávajú olej.
Takto, vyvolávajúc radikálne dary života, Božie slovo oživuje. Nenecháva na pokoji, vyvoláva diskusiu. Cirkev, ktorá žije počúvaním Slova, sa nikdy neuspokojí s vlastnými istotami. Je poddajná nepredvídateľnej novosti Ducha. Nikdy sa neunaví ohlasovať, nepoddá sa sklamaniu, nevzdá sa v podporovaní spoločenstva na každej úrovni, pretože Slovo volá po jednote a pozýva každého, aby počúval druhého prekonaním vlastných čiastkových záujmov. Cirkev živená Slovom teda žije pre ohlasovanie Slova.“Jalovo nereční.
Cirkev pri ohlasovaní vychádza do ulíc sveta, pripomenul Svätý Otec. Keďže nejde o naše vlastné slovo, ale slovo Božie, práve preto má takú obrovskú silu pre tých, ktorí ho počúvajú:
„Cirkev verná Slovu nešetrí dychom v ohlasovaní kerygmy a neočakáva, že bude oceňovaná. Božie Slovo, ktoré vychádza od Otca a prúdi do sveta, ju ženie až do okrajových kútov zeme. Biblia je jeho najlepšia vakcína proti uzavretosti a zakonzervovaniu sa. Je to Slovo Božie, nie naše, a odvádza nás od toho, aby sme boli v centre, chráni nás od sebestačnosti a triumfalizmu, neustále nás povoláva vyjsť zo seba samých.
Božie slovo vlastní odstredivú silu, nie dostredivú: neuzatvára dovnútra, ale tlačí von, smerom k tým, ku ktorým ešte neprišlo. Nezaisťuje vlažné pohodlie, pretože je oheň a vietor: je to Duch, ktorý zapaľuje srdce a posúva obzory, rozširujúc ich svojou tvorivosťou.“ Po nás se požaduje modlitba, aby Božíie slovo „ďalej konalo svoj beh ( 2 Sol 3,1
Tak ako on, prosím vás o modlitbu. Ale sv. Pavol špecifikuje dôvod modlitby: «aby sa Pánovo slovo šírilo» (2 Sol 3,1). Modlime sa a nechajme ho konať, aby Biblia nezostala v knižnici medzi mnohými knihami, ktoré o nej hovoria, ale šírila sa ulicami sveta a obracala pozornosť tam, kde ľudia žijú. Želám vám, aby ste boli dobrými nositeľmi Slova, s rovnakým nadšením, o akom čítame v týchto dňoch vo veľkonočných rozprávaniach, v ktorých každý beží: ženy, Peter, Ján, tí dvaja z Emauz… Bežia, aby sa stretli a ohlasovali živé Slovo. Prajem vám to zo srdca, s vďakou za všetko, čo robíte.“