26.4.2018 Ranná homília: Milovať a slúžiť s vedomím, že nie sme väčší od Pána
Pri Poslednej večeri nás Eucharistiou Ježiš učí láske, umývaním nôh nás učí službe a hovorí nám, že sluha nikdy nie je väčší než pán, ktorý ho vysiela. Tieto tri veci sú základom Cirkvi. (Jn 13,16-20)
Pri Poslednej večeri sa Ježiš lúči s učeníkmi dlhou a peknou rečou a „koná dve ustanovujúce gestá“, vysvetlil pápež. Ide o dve gestá určené pre učeníkov a pre budúcu Cirkev, „ktoré sú takpovediac základom jeho učenia“. Ježiš im „dáva jesť svoje telo a piť svoju krv“, čiže ustanovuje Eucharistiu a vykonáva umývanie nôh. „Z týchto dvoch gest sa rodia dve prikázania, ktoré dajú Cirkvi rásť, ak sme verní.
Prvým je prikázanie lásky: už nie len „milovať blížneho ako seba samého“, ale ide sa o krok ďalej: „milovať blížneho tak, ako som vás ja miloval.
„Láska bez hraníc. Bez tohto Cirkev nenapreduje, nedýcha. Bez lásky nerastie, premieňa sa na inštitúciu, ktorá je prázdna, vonkajšková a ktorej konanie zostáva neplodné. Keď nám Ježiš dáva svoje telo, hovorí nám ako máme milovať: až do krajnosti.“
Milujte sa tak, ako som vás ja miloval, hovorí Ježiš – a potom je tu ďalšie prikázanie, ktoré sa rodí z umývania nôh: „slúžte si vzájomne jedni druhým“. Umývajte si vzájomne nohy, tak, ako som vám umyl nohy ja.
Sú to dve nové prikázania a jedno upozornenie: „Dokážete slúžiť, avšak ako moji vyslanci. Nie ste odo mňa väčší“. Ježiš vysvetľuje: „Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani vyslanec nie je väčší od toho, ktorý ho vyslal“. Toto je pokora, jednoduchá a skutočná, nie „falošná pokora:
„Vedomie, že on je väčší než my všetci, že my sme služobníkmi a nemôžeme Ježiša prekročiť, nemôžeme ho využiť. On je Pánom, nie my. Toto je Pánov testament. Dáva seba samého ako pokrm a nápoj a hovorí nám: milujte jeden druhého takto. Umýva nohy a hovorí nám: takto slúžte jeden druhému, avšak dávajte pozor, služobník nie je nikdy väčší než ten, kto ho vysiela, než pán. Sú to úderné slová a gestá – je to základ Cirkvi. Ak pôjdeme vpred s týmito troma vecami, nikdy neurobíme chybu.“
Mučeníci, mnohí svätci žili takto, „s vedomím, že sú služobníkmi. Ježiš v evanjeliu pripája ďalšie upozornenie: „Viem, koho som si vyvolil“ a dodáva: „Viem, že jeden z vás ma zradí“. Preto pápež František v závere homílie všetkých vyzval, aby vo chvíli ticha nechali na sebe spočívať Pánov pohľad:
„Znamená to dovoliť, aby Ježišov pohľad do mňa vstúpil. Pocítime mnohé veci: lásku, alebo možno nepocítime nič…, budeme akoby zablokovaní alebo zacítime hanbu. Dovoľme však vždy, aby na nás spočinul Ježišov pohľad. Ten istý pohľad, s ktorým hľadel pri večeri, v ten večer, na svojich. Pane, ty poznáš a vieš všetko.“
Takto hovoril aj Peter k Pánovi pri Tiberiadskom mori: „Ty vieš všetko. Ty vieš, že ťa milujem, vieš, čo je vo vnútri môjho srdca“. Na záver po týchto slovách Svätý Otec zopakoval: Láska až do krajnosti a služba, „a použime aj jeden trochu vojenský výraz, ktorý nám však poslúži: podriadenosť, čiže to, že on, Pán, je najväčší a ja som služobník – nikto ho nemôže predísť“.