26.3.2020 Ranná homília: Ktoré sú moje modly a kde ich skrývam?
„V týchto dňoch toľkého utrpenia je tu mnoho strachu. Strach starých ľudí, ktorí sú sami, v domove dôchodcov, v nemocnici či doma a nevedia čo sa môže prihodiť. Strach ľudí bez stabilného zamestnania, ktorí rozmýšľajú, ako nasýtiť svoje deti v predtuche blížiaceho sa hladu. Strach mnohých vo verejnej službe, ktorí momentálne pomáhajú spoločnosti fungovať a môžu sa nakaziť chorobou. A tiež strachy každého z nás: každý z nás vie, aký je ten jeho. Modlime sa k Pánovi, aby nám pomáhal dôverovať, vyrovnávať sa so strachom a zvíťaziť nad ním.“
Myšlienky z homílie Svätého Otca
Izraeliti si zlaté teľa zhotovili v čase, keď bol Mojžiš na hore, aby prijal Zákon. Keď sa však dlho nevracal, ľud požiadal Árona, ktorý bol neskôr kňazom, aby im zostrojil bôžika, ktorý by ich viedol.
„«Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: „Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.“» Jedna skutočná apostázia! Od živého Boha k modlárstvu. Nemali trpezlivosť čakať, kým sa vráti Mojžiš: chceli niečo nové, chceli snáď nejaké to liturgické predstavenie…
K tomuto by som chcel poznamenať niekoľko vecí. Predovšetkým, tá modlárska nostalgia ľudu: v tomto prípade myslel na modly Egypta – je to nostalgia vrátiť sa k modlám, vrátiť sa k horšiemu, neschopnosť vyčkávať živého Boha.
Táto nostalgia je akousi chorobou, ktorú máme aj my. Začíname kráčať s entuziazmom, že sme slobodní, no neskôr sa začínajú sťažnosti: „Nuž áno, ale teraz je to tu tvrdé, púšť, mám smäd, chcem vodu, chcem mäso… veď v Egypte sme jedávali cibuľu, dobré veci a tu nič nie je…“.
Modlárstvo je vždy selektívne: vedie ťa k myšlienkam na dobré veci, ktoré ti dáva, no nedáva ti vidieť tie nepekné veci. V tomto prípade mysleli na to, ako im bolo za stolom, s týmito chutnými jedlami, ktoré sa im tak páčili, no zabúdali, že ten stôl bol stolom otroctva. Modlárstvo je selektívne.“
Ďalším problémom je, že modlárstvo vedie k strate všetkého, zdôraznil Svätý Otec. Zlato i striebro, z ktorého zhotovili teľa, bolo totiž Pánovým darom. On sám im totiž kázal vypýtať si tieto cennosti od Egypťanov:
„Je to dar od Pána a z Pánovho daru si robia modlu. A toto je ohavné. Avšak tento mechanizmus sa deje aj nám: vtedy, keď máme postoje, ktoré nás vedú k modlárstvu, sme pripútaní k veciam, ktoré nás vzďaľujú od Boha, pretože si vytvárame iného boha a robíme tak s darmi, ktoré nám dal Pán. S intelektom, s vôľou, s láskou, so srdcom… to všetko sú dary od Pána, ktoré my používame na modlárstvo.
Niekto z vás mi môže povedať: „Veď ja doma nemám modly. Mám kríž, sošku Panny Márie, tie nie sú modlami…“ – To nie, ale v tvojom srdci. A tá otázka, ktorú by sme si dnes mali položiť, znie: Aká je to modla, ktorú máš v tvojom srdci, v mojom srdci? Tie zadné dvierka, kde sa cítim dobre, ktoré ma vzďaľujú od živého Boha.
A my máme aj jeden veľmi prefíkaný postoj pri tomto modlárstve: modly si vieme ukryť – tak ako to urobila Ráchel, keď ušla od svojho otca a ukryla ich v sedle ťavy a medzi oblečením. Aj my medzi šatstvom nášho srdca ukrývame mnoho modiel.
Otázka, ktorú by som dnes chcel položiť, znie: Čo je mojou modlou? Tá moja modla svetskosti… a modlárstvo siaha až k formám zbožnosti, pretože ľud chcel to zlaté teľa nie pre cirkus. Nie. Aby sa klaňal: „Klaňali sa pred ním“. Modlárstvo ťa vedie k pomýlenej nábožnosti, ba ešte viac, koľkokrát ťa svetskosť, ktorá je modlárstvom, vedie meniť slávenie nejakej sviatosti na svetskú oslavu.
Napríklad: predstavme si, povedzme, slávenie sobáša. Nevieš, či je to sviatosť, kde skutočne mladomanželia dávajú všetko a vo vzájomnej láske si pred Bohom sľubujú vernosť a prijímajú Božiu milosť, alebo je to prehliadka modelingu, ako sú oblečení jeden a druhý i tí ďalší… svetskosť. Je to modlárstvo. Toto je len jeden príklad. Pretože modlárstvo sa nezastaví, ide vždy ďalej.
Dnes by som chcel nám všetkým položiť otázku: Aké sú moje modly? Každý má tie svoje. Ktoré sú moje idoly? Kde ich skrývam? A nech nám na konci života Pán nepovie, každému z nás: „Skazil si sa. Vzdialil si sa od cesty, ktorú som ti ukázal. Klaňal si sa pred modlou.“
Vyprosujme si od Pána milosť poznať naše modly. A ak ich nemôžeme vyhnať preč, aspoň nech ich zažeňme do kúta…“
Duchovné sväté prijímanie
Ako sa už stalo tradíciou, svätú omšu uzavrela adorácia a eucharistické požehnanie. Svätý Otec pre veriacich sledujúcich omšu cez médiá predniesol modlitbu duchovného svätého prijímania:
„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“