26.11.2016 Výzva pápeža Františka rehoľným ekonómom: Nestačí formálny sľub chudoby
Pápež František sa vo svojom posolstve zameral zvlášť na charizmu, vernosť a na opätovné premýšľanie o ekonómii. V súvislosti s charizmou pripomenul grécke korene tohto slova: charis (dar, vďačnosť, milosť):
„Viem, že mnohým, ktorí sa pohybujú v ekonomickej sfére, sa tieto slová zdajú nepodstatné a patria do súkromnej a náboženskej sféry. Naopak dnes je aj medzi ekonómami známe, že spoločnosť bez ,charis‘ nemôže dobre fungovať a končí sa dehumanizáciou. Ekonómia ani jej uplatňovanie nikdy nie sú eticky a antropologicky neutrálne. Buď prispievajú k budovaniu vzťahov spravodlivosti a solidarity, alebo vytvárajú situácie vyradenia a odmietnutia.“
Byť vernými nás zaväzuje“ k rozlišovaniu diel, aby boli „účinnými nástrojmi, ktoré privedú mnohých k Božej nežnosti“:
„Samotné diela, ktorými sa zaoberá toto sympózium, nie sú len prostriedkom na zabezpečenie udržateľnosti vlastného inštitútu, ale patria k plodnosti charizmy. To si vyžaduje, aby sme sa pýtali, či naše diela prejavujú charizmu, ku ktorej sme sa zaviazali sľubmi, alebo ju neprejavujú; či odpovedajú na misiu, ktorú nám zverila Cirkev, alebo nie. Základným kritériom na vyhodnotenie diel nie je ich ziskovosť, ale to, či sa zhodujú s charizmou a misiou, ktoré je inštitút povolaný napĺňať.“
Svätý Otec taktiež povedal, že nanovo uvažovať o ekonómii znamená vyhnúť sa „logike individualizmu, ktorá môže postihnúť naše komunity“:
„Napätie medzi dielami lokálnymi a všeobecnými, ktoré existuje na úrovni inkulturácie charizmy, existuje aj na ekonomickej úrovni, ale nesmieme sa ho báť, treba ho žiť a čeliť mu. Je potrebné nechať rásť spoločenstvo medzi rozličnými inštitútmi; a aj dobre poznať legislatívne, právne a ekonomické nástroje, ktoré dnes umožňujú vytvárať sieť, dávať nové odpovede, spájať sily, profesionalitu a schopnosti inštitútov v službe Kráľovstvu a ľudstvu. Je veľmi dôležité takisto viesť dialóg s miestnou Cirkvou, aby pokiaľ je to možné cirkevné hmotné dobrá zostali hmotnými dobrami Cirkvi. “
Opätovné premýšľanie o ekonómii sa týka aj „smeru, cieľov, významu a spoločenských i cirkevných dôsledkov ekonomických rozhodnutí inštitútov zasväteného života“. Napokon pápež František na záver posolstva položil účastníkom ekonomického sympózia niekoľko otázok na zamyslenie:
„Koľkí zasvätení si ešte dnes myslia, že ekonomické zákony sú oslobodené od akéhokoľvek etického uvažovania? Koľko ráz sa posudzuje premena diela či predaj nehnuteľností len na základe analýzy zisku a trhovej hodnoty? Nech nás Boh oslobodí od ducha funkcionalizmu a od toho, aby sme padli do pasce lakomstva! … Nestačí zložiť rehoľné sľuby, aby sme boli chudobnými. Nestačí sa ohradiť tvrdením, že nič nevlastním, lebo som zasvätený, zasvätená, ak mi môj inštitút dovoľuje spravovať a využívať dobrá, aké si len zaželám, a spravovať občianske nadácie založené na podporu vlastných diel, a vyhýbať sa tak kontrolám Cirkvi. Pokrytectvo zasvätených osôb, ktoré žijú ako boháči, zraňuje svedomie veriacich a poškodzuje Cirkev. Treba začať od malých každodenných rozhodnutí. Každý je povolaný konať svoj diel, používať hmotné dobrá na solidárne rozhodnutia, starať sa o tvorstvo, primerať sa k chudobe rodín, ktoré dozaista žijú nablízku.“