Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej nedele rozpráva známu epizódu o rozmnožení chlebov a rýb, ktorými Ježiš utíši hlad asi päťtisíc osôb, ktoré ho prišli počúvať (porov. Jn 6,1-15). Je zaujímavé vidieť, ako sa tento zázrak udeje: Ježiš nevytvára chlieb a ryby z ničoho, nie, pracuje s tým, čo mu priniesli učeníci. Jeden z nich hovorí: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ (v. 9). Je toho málo, je to nič, ale Ježišovi to stačí.
Skúsme sa teraz vcítiť do pozície toho chlapca. Učeníci ho žiadajú, aby sa podelil so všetkým, čo má na jedenie. Zdá sa to nezmyselný návrh, ba až nespravodlivý. Prečo oberať jednu osobu, a to ešte chlapca, o to, čo si doniesol z domu a na čo má právo nechať si to pre seba? Prečo brať niekomu to, čo aj tak nestačí pre nasýtenie všetkých? Ľudsky vzaté je to nelogické. Ale nie pre Boha. Práve naopak. Práve vďaka tomu malému a nezištnému, a preto i hrdinskému daru, Ježiš môže nasýtiť všetkých.
Je to pre nás veľká lekcia. Hovorí nám, že Pán môže urobiť veľa i s málom, ktoré mu dáme k dispozícii. Bolo by pekné každý deň sa spýtať: „Čo dnes prinášam Ježišovi?“. On môže urobiť veľa s našou modlitbou, s našimi prejavmi bratskej lásky voči ostatným, ba aj s našou biedou odovzdanou jeho milosrdenstvu. Dajme naše maličkosti Ježišovi, a on robí zázraky. Bohu sa páči takto konať: on robí veľké veci na základe malých, tých nezištných.
Všetky veľké postavy z Biblie – od Abraháma k Márii, až po toho chlapca z dnešného Evanjelia – ukazujú túto logiku maličkosti a daru. Logika dávania je veľmi odlišná od tej našej. My sa snažíme zhromažďovať a zväčšovať to, čo máme; Ježiš ale od nás žiada dávať, zmenšovať to. My máme radi, keď sa k veciam pridáva, páčia sa nám prídavky; Ježišovi sa páči odnímanie, odobrať z niečoho, aby to bol dar ostatným. My chceme pre seba znásobovať; Ježiš si cení to, keď sa o veci delíme s inými, keď sa podelíme.
Je zaujímavé, že v evanjeliových príbehoch o rozmnožení chleba sa nikdy neobjavuje sloveso „rozmnožiť“. Namiesto toho sú použité slovesá opačného významu: „lámať“, „dávať“, „rozdávať“ (porov. v. 11; Mt 14,19; Mk 6,41; Lk 9,16). No nepoužíva sa sloveso „rozmnožovať“. Tým pravým zázrakom, hovorí Ježiš, nie je rozmnoženie, ktoré vedie k vystatovačnosti a moci, ale delenie, podelenie sa, ktoré zväčšuje lásku a dovoľuje Bohu uskutočňovať zázraky. Pokúsme sa viac deliť s ostatnými, skúsme ísť touto cestu, ktorú nás učí Ježiš.
Ani dnes rozmnožovanie hmotných vecí nerieši problémy bez spravodlivého podelenia sa. Narážam na tragédiu hladu, ktorá sa týka zvlášť tých najmenších. Bolo oficiálne vyrátané, že každý deň takmer sedemtisíc detí pod päť rokov zomiera vo svete z dôvodu podvýživy, lebo nemajú to najdôležitejšie pre život. Zoči-voči takýmto škandalóznym skutočnostiam sa Ježiš aj na nás obracia s pozvaním podobným tomu, aké pravdepodobne dostal aj ten chlapec z Evanjelia, ktorý nemá meno a v ktorom sa môžeme nájsť my všetci:
„Odvahu, daruj to málo, čo máš, tvoje talenty, tvoje vlastníctvo, daj to k dispozícii Ježišovi a bratom. Neboj sa, nič nevyjde nazmar, pretože ak sa delíš, Boh to znásobuje. Zažeň falošnú skromnosť pocitu vlastnej nehodnosti, a dôveruj. Ver v lásku, ver v moc služby, ver v silu nezištnosti.“
Panna Mária, ktorá odpovedala „áno“ na tú neslýchanú ponuku od Boha, nech nám pomáha otvoriť si srdce na Pánove pozvania a na potreby druhých.