25.2.2018 Pápež František sa pri Anjel Pána modlil za okamžité ukončenie vojny v Sýrii
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium z druhej nedele pôstneho obdobia nás pozýva premýšľať o Ježišovom premenení sa (porov. Mk 9,2-10). Táto epizóda je spojená s udalosťou, ktorá sa odohrala šesť dní pred tým, keď Ježiš svojim učeníkom odhalil, že bude musieť v Jeruzaleme „mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ (Mk 8,31).
Táto predpoveď spôsobila v Petrovi i v celej skupine učeníkov zmätok, lebo sa nemohli zmieriť s predstavou, že by mal byť Ježiš zavrhnutý predstaviteľmi ľudu a potom zabitý. Oni totiž očakávali mocného a silného Mesiáša, ktorý bude vládnuť; Ježiš sa im ale predstavil ako pokorný, mierny služobník Boží, služobník ľudí, ktorý má darovať svoj život ako obetu a prejsť cestou prenasledovania, utrpenia a smrti.
Ako však možno nasledovať Majstra a Mesiáša, ktorého pozemský osud sa má skončiť týmto spôsobom? – takto premýšľali učeníci. Odpoveď prichádza práve v premenení. A čo vlastne znamená Ježišovo premenenie? Ježišovo premenenie je anticipovaným veľkonočným zjavením.
Ježiš so sebou berie troch učeníkov Petra, Jakuba a Jána, aby „ich vyviedol na vysoký vrch.“ (Mk 9,2); tam im na chvíľu ukáže svoju slávu, slávu Božieho Syna. Táto udalosť premenenia má pomôcť učeníkom vyrovnať sa s Ježišovým utrpením pozitívnom spôsobom, aby ich nezlomilo. Uvideli ho takého, akým bude po utrpení – osláveného..
Takto ich Ježiš pripravuje na skúšku. Premenenie pomáha učeníkom – a aj nám – pochopiť, že Ježišovo utrpenie je tajomstvom bolesti, no ešte viac je darom lásky, nekonečnej lásky zo strany Ježiša. Udalosť Ježišovho premenenia sa na vrchu nám umožňuje lepšie pochopiť aj jeho zmŕtvychvstanie.
Aby sme pochopili tajomstvo kríža, je nevyhnutné už vopred vedieť, že Ten, čo trpí a je oslávený, nie je iba človekom, ale Božím Synom, ktorý nás zachránil svojou láskou vernou až na smrť. Takto Otec obnovuje svoje mesiášske vyhlásenie o Synovi, ktoré už urobil pri brehoch Jordánu po krste, a hovorí: „Počúvajte ho!“ (v. 7).
Učeníci majú nasledovať Majstra s dôverou a nádejou aj napriek jeho smrti. Ježišovo božstvo sa má zjaviť práve na kríži, práve „týmto spôsobom“ smrti, takže evanjelista Marek uvádza ústami stotníka vyznanie viery: „Tento človek bol naozaj Boží Syn!“ (15,39).
Obráťme sa teraz v modlitbe na Pannu Máriu, ľudské stvorenie vnútorne premenené milosťou Krista. V dôvere sa zverme do jej materinskej pomoci; nech nám pomáha pokračovať s vierou a veľkodušnosťou v putovaní Veľkým pôstom.