25.11.2016 Pápežov odkaz Festivalu sociálnej náuky Cirkvi vo Verone: Byť uprostred ľudí
. Vo svojom posolstve pripomína, že „je to osamelosť, ktorá nám ubližuje, nie delenie sa“, lebo izolácia „rozvíja strach a nedôveru a zabraňuje doceneniu bratstva“:
„Musíme si otvorene povedať, že oveľa viac riskujeme, keď sa izolujeme, než keď sa otvoríme druhému: pravdepodobnosť, že si ublížime nie je v stretnutí, ale v uzavretosti a v odmietnutí. To isté platí, keď sa ujmeme starostlivosti o niekoho: myslím na chorého, starého človeka, imigranta, chudobného, nezamestnaného. Keď sa staráme o druhého, komplikujeme si svoj život menej, než keď sa sústredíme len na seba samých“.
Je to vzájomný vzťah, ktorý by sa mal vytvoriť: „Byť uprostred ľudí neznamená iba byť otvorenými a vyhľadávať druhých, ale tiež nechať sa nimi vyhľadať“. Tak sa rodí „autentické ľudské bohatstvo“:
„Je pôsobivé, ako niektorí ľudia žijú s dôstojnosťou ekonomické uskromnenie, bolesť, ťažkú prácu, skúšku. Stretávajúc týchto ľudí vnímaš na dotyk ruky ich veľkosť a dostáva sa ti akoby svetlo, aby ti bolo jasné, že sa dá pestovať nádej pre budúcnosť; že sa dá veriť, že dobro je silnejšie než zlo, pretože sú tu oni.“
„Byť uprostred ľudí znamená mať prístup k škole reality, čiže „bez rečnenia či vysvetľovania chápať, čo má v živote váhu a čo nie“. Na vysvetlenie uviedol príklad matky, ktorá pri pohrebe svojej 19-ročnej dcéry pocítila napriek obrovskej bolesti vnútorný pokoj a s touto skúsenosťou sa dokázala aj podeliť s tými, čo sa na pohrebe zúčastnili.
Byť uprostred druhých tiež znamená byť súčasťou jedného národa; „byť spolu nám pomáha vidieť spolu“. A tento spoločný pohľad, ktorý nás obohacuje, zabezpečuje sociálnu harmóniu, pretože oddeliť ľud od moci má „vážne následky na ľuďoch: zvýšenie chudoby, ohrozenie mieru, zlé zaobchádzanie s peniazmi“. Teda „byť uprostred ľudí má dobrý vplyv nielen na život jednotlivcov, ale je to dobré pre všetkých“:
„Byť uprostred ľudí poukazuje na pluralitu farieb, kultúr, rás a náboženstiev. Ľudia sú tak schopní priamo na dotyk zakusovať bohatstvo a krásu rozmanitosti… Keď sme s druhými, dotýkame sa ľudskosti: nikdy v tom nie je iba hlava, ale vždy aj srdce; je to viac konkrétne a menej ideologické. Aby sa vyriešili problémy ľudí, je potrebné začať zdola, zašpiniť si ruky, mať odvahu, počúvať tých posledných“.
Ako príklad uviedol pápež František Pannu Máriu, pokornú a milosrdnú služobníčku, ktorá „nikdy nie je v centre pozornosti, ale je nepretržite prítomná“. Ak budeme hľadieť na ňu, nájdeme najlepší spôsob ako byť uprostred ľudí