25.10.2016 Ranná homília: Božie kráľovstvo rastie ako cesto poslušné Duchu Svätému
– Božie kráľovstvo rastie a vytvára sa každý deň v poslušnosti voči Duchu Svätému. Týmito slovami sa dnes Svätý Otec v rannej homílii prihovoril veriacim pri svätej omši v kaplnke Domu sv. Marty. Inšpiroval sa pritom dnešným liturgickým čítaním z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 13,18-21), v ktorom Ježiš prirovnáva Božie kráľovstvo k horčičnému zrnku, z ktorého vyrastie mohutná rastlina, a ku kvasu, ktorý sa pridá k múke, až sa všetko prekvasí.
Na začiatku homílie pápež František zdôraznil, že Zákon tu nie je len nato, aby sa študoval, „ale aby sa v ňom kráčalo“, pričom tí, ktorí „kráčajú v Pánovom Zákone,“ sú blahoslavení. Zákon „je tu pre život, aby nám pomohol vytvárať Kráľovstvo, vytvárať život“ a dnes „nám Pán hovorí, že aj Kráľovstvo je v procese.
„Čo je Božie kráľovstvo? Nuž, azda je Božie kráľovstvo dobre vybudovanou stavbou, všetko je na svojom mieste, všetky organizačné schémy sú dobre spravené… a ten, kto do nej nevstúpi, nie je v Božom kráľovstve? Nie. S Božím kráľovstvom sa deje to isté, čo sa môže stať so Zákonom: ,uviaznutie‘, strnulosť… Zákon je tu nato, aby sa v ňom kráčalo, Božie kráľovstvo je v procese. Nie je nehybné. A navyše: Božie kráľovstvo sa vytvára každý deň.“
Ježiš vo svojich podobenstvách hovorí o „veciach každodenného života“: o kvase, „ktorý neostane kvasom“, lebo nakoniec „sa zmieša s múkou“ a tak je „v procese a vytvára chlieb“. A potom semienko, ktoré „neostane semienkom“, lebo „odumiera a dáva život stromu“. „Kvas a semienko sú v procese, aby niečo spravili“, ale aby tak spravili, „odumierajú“. „Nie je to otázka veľkosti, či je to vec maličká, drobná, alebo veľká vec. Je to otázka procesu, a v procese dochádza k premene“.
Ten, kto vidí Zákon a nekráča v ňom, má podľa slov Svätého Otca nehybný prístup, „prístup strnulosti“:
„Aký prístup od nás žiada Pán, aby rástlo Božie kráľovstvo a bolo chleba pre všetkých a príbytok tiež pre všetkých? Poslušnosť. Božie kráľovstvo rastie v poslušnosti voči sile Ducha Svätého. Múka prestáva byť múkou a stáva sa chlebom, lebo je poslušná voči sile kvasu a kvas sa nechá miesiť s múkou… no neviem, múka nemá city, ale nechať sa miesiť môže znamenať isté utrpenie, nie? A potom sa nechá uvariť, nie? Ale aj Kráľovstvo… aj Kráľovstvo takto rastie a napokon je jedlo pre všetkých.“
„Múka je poddajná voči kvasu“, rastie a „také je“ Božie kráľovstvo. „Muž a žena poslušní voči Duchu Svätému rastú a sú darom pre všetkých. Aj semienko je poddajné, aby sa stalo úrodným, stráca svoju podstatu semienka a stáva sa inou vecou, omnoho väčšou: premieňa sa“, také je aj Božie kráľovstvo, teda „v procese… smerom k nádeji“, „na ceste k plnosti“:
Božie kráľovstvo „sa vytvára každý deň poslušnosťou voči Duchu Svätému“, čiže voči „tomu, kto spája náš maličký kvas alebo maličké semienko so silou a premieňa ich, aby pomohli k rastu“. Ak nekráčame, ustrnieme a „strnulosť z nás robí siroty bez Otca“:
„Kto je rigidný, má len pánov a nie otca. Božie kráľovstvo je ako matka, ktorá rastie a prináša ovocie, dáva samú seba, aby mali deti jedlo a príbytok podľa Pánovho príkladu. V dnešný deň prosme o milosť poslušnosti voči Duchu Svätému. Mnoho ráz sme poddajní našim vrtochom, našich názorom. ,Ale ja robím to, čo chcem…‘ Takto Božie kráľovstvo nerastie, ani my nerastieme. Je to poslušnosť voči Duchu Svätému, vďaka ktorej budeme rásť a ktorá nás premení ako kvas a semienko. Nech Pán nám všetkým dá milosť tejto poslušnosti.“