24.2.2017 Pápež František v piatkovej homílii: V Bohu je spravodlivosť milosrdenstvom
„V Bohu je spravodlivosť milosrdenstvom a milosrdenstvo spravodlivosťou.“ Nesmieme upadnúť do pokryteckých postojov „kazuistickej logiky“. Tak by sa dala zhrnúť dnešná ranná homília pápeža Františka v Dome sv. Marty. Svätý Otec vychádzal z dnešného čítania z Markovho evanjelia (Mk 10,1-12), z Ježišovej odpovede farizejom, ktorí prišli za ním, aby ho pokúšali otázkou: „Smie muž prepustiť manželku?“:
„Ježiš neodpovedá, či je to dovolené alebo nie je dovolené. Nevstupuje do ich kazuistickej logiky, pretože oni mysleli na vieru len v termínoch ,môže sa’ alebo ,nemôže sa’, pokiaľ sa až môže a odkiaľ už nie. To je tá logika kazuistiky: Ježiš však do nej nevstupuje. Obracia sa na nich s otázkou: ,Čo vám prikázal Mojžiš? Čo je vo vašom zákone?’ A oni vysvetľujú povolenie, ktoré im dal Mojžiš na prepustenie manželky, a sú to práve oni, ktorí padajú do pasce. Lebo Ježiš ich nazýva ,tvrdými v srdci’: ,Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie’, a hovorí pravdu. Bez kazuistiky. Bez ústupkov. Pravdu.“
„Ježiš vždy hovorí pravdu; vysvetľuje veci tak, ako boli stvorené,“ «Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží». Ak je však toto pravda a cudzoložstvo je „vážna“ vec, ako potom vysvetliť, že Ježiš „toľkokrát hovoril s cudzoložnicou“, „pohankou“? Že „pil z jej pohára, ktorý nebol čistý?“ A že jej nakoniec povedal: „Ja ťa neodsudzujem. Už viac nehreš. – Ako je to možné?
„Ježišova cesta – jasne to vidíme – je cestou od kazuistiky k pravde a milosrdenstvu. Ježiš necháva mimo kazuistiku. A tých, ktorí ho chceli pokúšať, tých, ktorí uvažovali v tejto logike ,smie sa’, tých označil – nie na tomto mieste, ale v inom úryvku Evanjelia – za pokrytcov. Ešte aj pri štvrtom prikázaní upierali pomoc rodičom s výhovorkou, že priniesli peknú obetu pre cirkev. Pokrytci. Kazuistika je pokrytecká. Je to pokrytecké myslenie: ,smie sa – nesmie sa’, ktoré sa potom mení na stále rafinovanejšie a diabolskejšie: ,Pokiaľ až môžem? A odtiaľto ďalej už nemôžem’. To je klam kazuistiky.“
Život kresťana sa teda nepodvoľuje logike kazuistiky, ale drží sa pravdy ako svojho sprievodcu a odpovedá podľa Ježišovho príkladu milosrdenstva, „lebo on je vtelením Otcovho milosrdenstva, a nemôže zaprieť sám seba. Nemôže sám seba zaprieť, pretože on je Otcova Pravda. A nemôže sám seba zaprieť, pretože on je Otcovo Milosrdenstvo. „Toto je tá cesta, akej nás učí Ježiš“, ktorá je náročná na praktizovanie, vzhľadom na pokušenia života:
„Keď ti na srdce dolieha pokušenie, táto cesta von z kazuistiky smerom k pravde a milosrdenstvu nie je jednoduchá: je potrebná Božia milosť, aby nám pomohla ísť takto vpred. A vždy musíme o ňu prosiť: ,Pane, daj, nech som spravodlivý, ale spravodlivý s milosrdenstvom’. Nie [spravodlivý] kryjúci sa kazuistikou. Spravodlivý v milosrdenstve, ako si ty. Spravodlivý v milosrdenstve.
Nuž, niekto s kauzistickou mentalitou by sa mohol pýtať: ,Čo je v Bohu dôležitejšie: spravodlivosť alebo milosrdenstvo?’ Aj toto je nesprávne uvažovanie, ktoré sa snaží unikať… Čo je dôležitejšie? Nie sú to dve veci: je to jedna jediná vec. V Bohu je spravodlivosť milosrdenstvom a milosrdenstvo je spravodlivosťou. Nech nám Pán pomôže pochopiť túto cestu, ktorá nie je ľahká, ale urobí nás šťastnými a urobí šťastnými mnohých ľudí.“ -e