23.6.2017 Ranná homília pápeža Františka na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
„Každý z nás může říci: Jsem vyvolený, jsem vyvolená; a to v jistotě, že se Bůh na nás navázal natolik, až se stal vězněm své lásky“ Pán si nás zvolil, vmísil se do našich životů a z lásky k nám vydal svého Syna .Aby sme mohli počuť Pánov hlas, musíme sa stať maličkými, pretože Boh sa tiež umenšil. Pán „sa zamiešal medzi nás na ceste života“ a dal nám „svojho Syna a život svojho Syna za našu lásku“.
Podnet k svojej úvahe našiel Svätý Otec v dnešnom prvom čítaní z knihy Deuteronómium (Dt 7,6-11). Mojžiš hovorí Izraelitom, že Boh si ich vyvolil, aby boli jeho ľudom medzi ostatnými národmi. Boh nám podľa pápežových slov „dal v Ježišovom srdci milosť oslavovať s radosťou veľké tajomstvá našej spásy, jeho lásku voči nám“.
Boh si vyvolil nás a nie my sme si vyvolili Boha
V kázni poukázal na dve kľúčové slovách, ktorými sú vyvoliť a malosť. Čo sa týka prvého výrazu, nie my sme si vybrali Boha, ale je to Boh, ktorý zo seba urobil „väzňa nás“ všetkých:
„Pripojil sa k nášmu životu, nemôže sa už oddeliť. Hral naplno! A v tomto postoji ostane verný. Boli sme vyvolení pre lásku a toto je naša identita. ,Ja som si vybral toto náboženstvo, vybral som si…’. Nie, nie! To nie ty si si vybral. Je to on, ktorý si vybral teba, povolal ťa a pripojil sa k tebe. A toto je naša viera. Ak v to neveríme, nepochopili sme, čo znamená Kristovo posolstvo, nepochopili sme Evanjelium.“
Ak chceme počuť hlas Pána, musíme sa stať maličkými
Druhé slovo – malosť – pripomína, ako Mojžiš vysvetlil, že Pán si vyvolil izraelský národ, lebo bol „najmenším zo všetkých národov.
„Zamiloval sa do našej malosti a pre ňu si nás zvolil. Volí si maličkých. Nie veľkých, ale malých. Zjavuje sa maličkým: ,Skryl si tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým’ (Lk 10,21). Zjavuje sa maličkým. Ak chceš pochopiť niečo z Ježišovho tajomstva, zníž sa, staň sa maličkým. Uznaj, že si ničím.
A nielen že si vyberá a zjavuje sa maličkým, ale tiež maličkých volá: ,Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním’ (Mt 11,28). Vy, čo ste tí najmenší – pre utrpenia, pre únavu – on si volí maličkých, zjavuje sa maličkým a povoláva ich. [Znamená to snáď, že] veľkých nepovoláva? Jeho srdce je otvorené, avšak veľkí nie sú schopní [jeho] hlas počuť, lebo sú plní seba samých. Aby sme mohli počuť Pánov hlas, musíme sa stať maličkými.“
Prebodnuté Kristovo srdce ako pozvanie ísť k podstate viery
Keď sa staneme maličkými, pochopíme tajomstvo Kristovho srdca, ktoré nie je ako „niektorí hovoria“ len akýmsi „svätým obrázkom“ na uctievanie. Prebodnuté Kristovo srdce je „srdce zjavenia, srdce našej viery, lebo on sa stal maličkým, zvolil si túto cestu“.
Je to cesta pokory a poníženia sa „až na smrť“ na kríži. Je to „krok k maličkosti, aby sa mohla zjaviť Božia sláva. Z prebodnutého Kristovho boku „vyšla krv a voda“ a „toto je Kristovo tajomstvo“ dnešnej slávnosti „Srdca, ktoré miluje, ktoré robí rozhodnutie, ktoré je verné“ a ktoré „si s nami vytvára puto, zjavuje sa maličkým, povoláva maličkých a robí sa maličkým“.
A tak ide tu o podstatu viery. Viera nie je len nejakým formálnym súhlasom s tým, že „Ježiš je Boh“, ale preniknutím do tajomstva Ježiša Krista, ktoré vyjadruje jeho Srdce:
„Toto je to tajomstvo. Toto je to zjavenie, toto je Božia sláva. Vernosť v urobení rozhodnutia, v pripútaní sa, v osobnom prihlásení sa k maličkým: stať sa maličkým, uponížiť sa. Otázka viery je jadrom nášho života: môžeme byť veľmi čnostní, ale s nijakou alebo len malou vierou. Musíme začať odtiaľto, od tajomstva Ježiša Krista, ktorý nás zachránil svojou vernosťou.“
Svätý Otec František zakončil dnešnú rannú homíliu modlitbou, aby nám Pán udelil milosť oslavovať v Srdci Ježiša Krista „veľké činy, veľké diela spásy, veľké diela vykúpenia“.