23.5.21 Duch Svätý rozširuje obzory – výzvy a podnety pápeža pri Regina caeli
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Kniha Skutkov apoštolov (porov. 2,1-11) rozpráva, čo sa udialo v Jeruzaleme päťdesiat dní po Ježišovej Veľkej Noci. Všetci učeníci boli spolu vo večeradle a bola tam s nimi aj Panna Mária. Zmŕtvychvstalý Pán im už predtým hovoril, aby zostali v meste, kým z hora nedostanú dar Ducha Svätého. Ten sa teraz prejavuje „hukotom“, ktorý odrazu počuť prichádzať z neba ako „prudký vietor“, a napĺňa dom, kde sa nachádzali učeníci (porov. v. 2). Ide teda o reálny zážitok, ale aj symbol. Je to niečo, čo sa udialo, no dáva nám aj symbolické posolstvo pre celý život.
Tento zážitok odhaľuje, že Duch Svätý je ako silný a nespútaný vietor, čiže prináša so sebou silu a slobodu: silný a nespútaný vietor. Nedá sa dostať pod kontrolu, zastaviť, ani zmerať; ba ani len predvídať jeho smer. Nenechá sa zarámcovať našimi ľudskými požiadavkami – my sa vždy snažíme dať veciam rámec –, nenechá sa zarámcovať do našich schém a našich predsudkov. Duch Svätý vychádza z Boha Otca a z jeho Syna, Ježiša Krista, a vniká do Cirkvi, vniká do každého z nás, oživujúc naše mysle a naše srdcia. Tak ako to hovorí Krédo, je „Pán a Oživovateľ“. On vládne, lebo je Boh, a dáva život.
V deň Turíc boli Ježišovi učeníci ešte dezorientovaní a ustráchaní. Ešte nemali odvahu vyjsť von. A aj my, ako sa to neraz stáva, uprednostňujeme zostať medzi ochrannými múrmi našich príbytkov. Ale Pán vie ako k nám preniknúť a otvoriť dvere nášho srdca. Posiela svojho Ducha Svätého, ktorý nás obklopí a porazí všetku našu váhavosť, zrúca naše obranné múry, demontuje naše falošné istoty. Duch Svätý z nás robí nové stvorenia, tak ako to spravil v onen deň s apoštolmi: obnovuje nás ako nové stvorenia.
Keď učeníci dostali Ducha Svätého, ďalej už neboli ako prv. Zmenil ich. Vyšli von, vyšli bez obáv a začali ohlasovať Ježiša, hlásať, že Pán vstal z mŕtvych a je s nami. Robili to takým spôsobom, že každý im rozumel vo svojej reči. Lebo Duch Svätý je univerzálny, neberie nám kultúrne rozdielnosti, rozdiely v uvažovaní. Nie. On je pre všetkých, ale každý mu rozumie v rámci svojej vlastnej kultúry, vo svojom vlastnom jazyku.
Duch Svätý mení srdce, rozširuje obzory učeníkov. Uschopňuje ich komunikovať veľké Božie diela všetkým, bez obmedzení, prekračuje hranice kultúr a náboženstiev, vo vnútri ktorých boli zvyknutí myslieť a žiť. Uschopňuje apoštolov osloviť druhých, rešpektuje ich možnosti počúvať a porozumieť, v rámci kultúry a jazyka každého (v. 5-11). Inými slovami, Duch Svätý spája rôzne osoby v komunikácii, uskutočňujúc tak jednotu a univerzálnosť Cirkvi.
A dnes nám táto pravda, táto vlastnosť Ducha Svätého, veľa hovorí tam, kde sú v Cirkvi skupinky, ktoré sa usilujú zakaždým o rozdelenie, o odtrhnutie sa od ostatných. Toto nie je Boží Duch. Boží Duch je harmónia, jednota, zjednocuje rozdielnosti.
Jeden skvelý kardinál, ktorý bol arcibiskupom Janova, hovorieval, že Cirkev je ako rieka: dôležité je zostať v nej; ak si trochu na tej či onej strane, na tom nezáleží, lebo Duch Svätý všetko zjednocuje. Používal obraz rieky. Dôležité je zostať vo vnútri jednoty Ducha a nepozerať na malichernosti, že si viac na tej či onej strane, že sa modlíš tým či oným spôsobom… To nie je Božie. Cirkev je pre všetkých, pre všetkých, tak ako to ukázal Duch Svätý v deň Turíc.
Prosme dnes Pannu Máriu, Matku Cirkvi, o jej príhovor, aby Duch Svätý zostúpil v hojnosti, naplnil srdcia veriacich a zapálil vo všetkých oheň svojej lásky.