23.5.2015 Pápež František združeniu pracujúcich: Dôstojnosť práci, zastaviť zbedačovanie
Nerovnosti nesmú narastať do nevídaných rozmerov, povedal pápež František pri audiencii, na ktorej dnes napoludnie prijal v Aule Pavla VI. sedemtisíc zástupcov Kresťanskej asociácie talianskych pracujúcich (ACLI -Associazione Cristiana Lavoratori Italiani) pri príležitosti 70. výročia vzniku združenia. Ako povedal Svätý Otec v príhovore, „na brány združenia dnes klopú nové otázky, ktoré si vyžadujú nové a odborné odpovede“. Jednou z výziev je prudký nárast nerovnosti:
„Čo sa zmenilo v globálnom svete, nie sú ani tak problémy, ako ich veľkosť a ich naliehavosť. Nevídané sú amplitúda a rýchlosť množenia sa nerovností. A toto nemôžeme dovoliť! Musíme navrhnúť spravodlivé a solidárne alternatívy, ktoré by boli reálne uskutočniteľné.“
Pápež následne upozornil na to, že „rozširovanie sa neistého zamestnania, nelegálnej práce a kriminálneho vydierania dáva zakúsiť, a to najmä mladej generácii, že nedostatok práce oberá o dôstojnosť, bráni plnosti ľudského života, a volá po promptnej a energickej odpovedi“:
„Promptnú a energickú odpoveď na tento globálny ekonomický systém, kde v centre nie je muž a žena, ale idol: bôžik peňazí. Ten tu rozkazuje! A tento bôžik peňazí ničí a podnecuje kultúru vyraďovania: sú vyraďované deti, nakoľko sa nerodia, zneužívajú sa alebo sa zabíjajú pred narodením; vyraďujú sa starší ľudia, pretože nemajú slušnú starostlivosť, nemajú lieky, majú mizerné dôchodky… A teraz sa vyraďujú mladí! Len pomyslime, v tejto takej štedrej krajine, pomyslite na tých 40% – ba ešte viac! – mladých ľudí vo veku 25 rokov a nižšie, ktorí nemajú prácu: sú odpadovým materiálom, ale sú tiež obetou, ktorú táto spoločnosť, svetská a sebecká, obetuje bôžiku peňazí, ktorý je v centre nášho svetového ekonomického systému. Zoči-voči tejto kultúre vyraďovania vás pozývam uskutočniť sen, ktorý má vyšší vzlet. Musíme zabezpečiť, aby prostredníctvom práce, «slobodnej, kreatívnej, spoluangažovanej a solidárnej práce» ľudské bytie vyjadrilo i pozdvihlo dôstojnosť vlastného života (Evangelii gaudium, 192).“
Svobodná práce. Skutečná svoboda práce spočívá v tom, že člověk, pokračující ve Stvořitelově díle, přispívá k tomu, aby svět opětovně odhalil svůj účel – tedy být dílem Boha, který ve vykonané práci ztělesňuje a prodlužuje svou přítomnost ve stvoření a lidských dějinách.“
Práce však příliš často podléhá různorodým tlakům a zájmům novodobých otrockých organizací, které utlačují zejména ženy a děti tím, že popírají stvoření v jeho kráse a harmonii, podotkl římský biskup. Práce se nesmí stát nástrojem odcizení, nýbrž zdrojem naděje a nového života, podporujícím přirozenou kreativitu.
“V každém muži a každé ženě je básník, schopný tvořit. (…) Nesmíme přistřihnout křídla těm lidem – a zejména mladým, kteří mají ve své inteligenci a schopnostech co nabídnout. Je nutné je zbavit zátěže, která jim brání v právoplatném a co nejrychlejším vstupu do světa práce.“
V souvislosti s participativností práce se papež zmínil o vztahové logice, která má být cílem každého pracovního procesu. „Účelem pracovní činnosti je zodpovědná spolupráce s jinými lidmi, jinak ztrácí svůj primární cíl, kterým je pokračování Božího díla“, řekl. A konečně papež vyzdvihl hledisko solidarity, tedy setkávání, vzájemné blízkosti a přijetí mezi pracovníky, zvláště s ohledem na nezaměstnané.
“Tedy svoboda, tvořivost, participace a solidarita. Abyste si tyto postoje zdůvodnili, pomyslete na skartované a vykořisťované děti, na odepisované a neléčené staré lidi s minimálním důchodem a na mládež, která je z práce vyloučena. Co potom mladí lidé dělají? Nevědí, co dělat, a hrozí tu, že upadnou do závislostí, kriminality anebo se jako žoldáci vydají do války. To vše způsobuje nedostatek práce.“
Po obšírnejšom objasnení týchto štyroch charakteristík práce: sloboda, kreatívnosť, participujúca angažovanosť a solidárnosť, sa Svätý Otec pozastavil pri závažných otázkach boja proti extrémnej chudobe a tiež proti hrozbe upadnutia do chudoby, ktorá sa stále viac vzťahuje na ľudí strednej vrstvy. Táto hrozba totiž v Taliansku v posledných rokoch výrazne vzrástla. Vyriešenie tohto problému môže byť prínosom pre celú spoločnosť, poznamenal pápež.
„Zároveň je potrebné zabrániť tomu, že do chudoby upadnú tí, ktorí donedávna žili dôstojným životom. Vo farnostiach, v Charite to vidíme denne: muži alebo ženy, ktorí prichádzajú pokiaľ možno v skrytosti, aby dostali niečo na nasýtenie… Tak trochu potajomky, keďže sa stali chudobnými z mesiaca na mesiac. A hanbia sa. A toto sa stáva, stáva, stáva… Ešte včera žili dôstojným životom… Dnes stačí tak málo, aby sa človek stal chudobným: strata zamestnania, starší človek prestane byť sebestačný, choroba v rodine, dokonca – pomyslite na ten strašný paradox – narodenie dieťaťa. Toto ti môže priniesť veľké problémy, ak si bez práce. Ide o významný kultúrny zápas: aby sa sociálne istoty chápali ako infraštruktúra rozvoja, a nie ako zaťažujúce výdavky. Vy môžete zastať úlohu koordinátorov a byť pohonným motorom ‚Novej aliancie proti chudobe‘, ktorá sa snaží vypracovať národný plán pre slušnú a dôstojnú prácu.“
V závere príhovoru zástupcom Kresťanskej asociácie talianskych pracujúcich ACLI Svätý Otec František poukázal na zdroj inšpirácie:
„A v neposlednom rade, nech má vaše odhodlanie vždy svoj prameň a svoje spojivo v tom, čo nazývate kresťanskou inšpiráciou, a čo odkazuje na stálu vernosť Ježišovi Kristovi a Božiemu slovu, štúdiu a aplikovaniu sociálnej náuky Cirkvi v odpovedi na nové výzvy súčasného sveta.“