Univerzálna Cirkev dnes, s výnimkou Slovenska, slávi liturgickú spomienku svätého Juraja, mučeníka. Tento deň si veriaci na celom svete pripomínajú zvláštnym spôsobom preto, že je to tiež deň mením pápeža Jorgeho Maria Bergoglia. Pri tejto príležitosti sa so svojou skúsenosťou podelil pápežský ceremonár Mons. Guillermo Karcher, argentínsky kňaz, ktorý je jedným z najbližších spolupracovníkov Svätého Otca už vyše dvadsať rokov. Rozhovor s ním zachytil na mikrofón A. Gisotti z Talianskej redakcie VR:
„Myslieť dnes, v tento sviatok, na pápežovho svätca – keďže jeho krstné meno je Juraj – je pekné, pretože keď myslím na neho a vidím ho reagovať, môžem povedať, že je súčasným svätým Jurajom v tom zmysle, že je veľkým bojovníkom proti silám zla a robí to s pravým kresťanským duchom: je to Kristus, ktorého vidím v ňom, kto zasieva dobro, aby bojoval so zlom. A v tomto je príkladom, pretože tak to robieval už v Buenos Aires a pokračuje aj teraz s jednoduchosťou, ktorá ho charakterizuje, a ktorá je taká silná, taká dôležitá v tejto dobe vo svete, ktorý potrebuje prítomnosť dobra.“
V Argentíne sa aj ako kardinál predstavoval ako „otec Juraj“. Ale aj teraz, keď je už pápežom, je veľmi silný tento jeho rozmer kňazského otcovstva…
„Áno, to je pravda, pretože je jezuita, teda páter, otec, a stále ním je. Mňa zakaždým, každú stredu dojíma, keď prichádzajú Argentínčania a usádzam ich v osobitnom sektore, mnohí mu hovoria: ‚otec, páter Jorge, Jorge‘ naozaj badať tu tú familiárnosť, to priateľstvo, ktoré zasieval mnoho rokov v Buenos Aires, keď kráčal ulicami mesta a navštevoval najchudobnejšie miesta na okraji mesta, pretože ho stále cítia blízko a on sa raduje, odpovedá – vždy úsmevom, objatiami, otcovským pohľadom – na tieto týmto pozdravy, ktorý vychádzajú do srdca ľudí.“
František požíva veľké sympatie a tiež obrovskú popularitu, ale samozrejme nechýba kritika, a to aj v katolíckom svete. Nikdy ste nevideli pápeža zarmúteného kvôli tomuto?
„Nie, nie… Je to len zriedka, keď niekto niečo skomentuje… On sa usmeje a povie: ‚Nuž v poriadku, aspoň vieme lepšie, čo je v ľuďoch.‘ On však má túto slobodu ducha a túto vnútornú silu. Myslím, že je to pomazanie Duchom. Napreduje v službe zverenej Cirkvou pre dobro Cirkvi a sveta a robí to s pokojom a duchovnou istotou.“
Svet je priťahovaný veľkou spontánnosťou pápeža Františka, avšak v súkromí je Svätý Otec človekom veľkej duchovnej intenzity, hĺbky v modlitbe. Môžete nám povedať niečo o tomto?
„Áno, je to človek, ktorý je stvárňovaný – to neustále hovorím – silnou spiritualitou, pretože je človekom modlitby, Božím človekom. Uvedomme si len to, že každý deň sa dve hodiny ráno, keď vstane, venuje modlitbe, reflexii. A potom, ako ceremonár vidím ten rozdiel v sakristii, pred omšou, po omši. Vysvetlím to: On je človek, ktorý má rád pozdraviť všetkých seminaristov, miništrantov, a robí to – ako vidíme na Námestí sv. Petra – s veľkou láskou. Ale akonáhle má na sebe liturgické rúcho, zmení sa: vidíme ho vstupovať do Baziliky alebo ísť k oltáru na námestí ako muža modlitby, človeka sústredeného na to, čo bude sláviť, predovšetkým na eucharistické tajomstvo. A rovnako, keď sa vychádza hlavnou loďou baziliky, všetci mu prevolávajú: ‚Francesco! Nech žije! Milujeme ťa!‘, on však smeruje do sakristie. Povedzme to tak, že dá všetko ostatné nechá bokom. A to je príkladné aj pre kňaza, v tom zmysle, že máme byť s ľuďmi, ale keď treba zostať s Bohom, zostaňme s Bohom.“
Tieto slová sú takmer totožné so slovami, ktoré kardinál Dziwisz hovorieval ako tajomník o Jánovi Pavlovi II.
„Áno, môžem to povedať aj o Jánovi Pavlovi II., ktorému som robil pomocného ceremonára za jeho čias! Toto majú spoločné: túto Božiu prítomnosť, ktorá je v príhodnom čase silno citeľná.“
Vy ste boli blízko Svätého Otca v ten večer voľby, pridŕžali ste mikrofón, do ktorého pápež František prvýkrát udeľoval požehnanie Urbi et Orbi. Aké je vaše prianie k meninám vášmu biskupovi?
„Aby stále zostal sám sebou, so svojou rýdzosťou a transparentnosťou. Aby v tom pokračoval, pretože to robí veľmi dobre. Prajem mu, aby ho sv. Juraj chránil, a aby pokračoval v zápase o dobro, zasievajúc dobro, ako to už teraz robí.“ -jk-