23.11.2019 Prvý príhovor na pôde Japonska venoval Svätý Otec biskupom
Svätý Otec bude mať v Japonsku len niečo vyše dvoch plných dní čistého času, a tak je jeho program veľmi hustý. Sám na úvod zažartoval, že skutočnosť, že hneď po prílete sa začína pracovať, je len potvrdením známej japonskej dôslednosti a pracovitosti.
Vo svojom prvom príhovore na pôde Japonska sa pápež najprv podelil s biskupmi s niečím osobným:
„Neviem, či to viete, ale od mladosti som cítil sympatiu a lásku k týmto krajinám. Prešlo mnoho rokov od toho misionárskeho podnetu, ktorého realizácia nechala na seba čakať. Dnes mi Pán ponúka príležitosť byť medzi vami ako misionársky pútnik po stopách veľkých svedkov viery.“
Veľké osobnosti a svedectvo „skrytých kresťanov“
„Už 470 rokov ubehlo od príchodu sv. Františka Xaverského do Japonska, čo znamenalo začiatok šírenia sa kresťanstva v tejto zemi. Pri spomienke na neho sa chcem zjednotiť s vami, aby sme poďakovali Pánovi za všetkých tých, ktorí sa v priebehu storočí venovali rozsievanou evanjelia a službe japonskému ľudu s veľkou duchovnou silou („pomazaním“) a láskou.
… Toto sebaobetovanie na udržanie živej viery počas prenasledovania pomohlo malej kresťanskej komunite rásť, upevňovať sa a prinášať ovocie.
Myslíme aj na tých „skrytých kresťanov“ z oblasti Nagasaki, ktorí si po generácie uchovávali vieru vďaka krstu, modlitbe a katechéze. Autentické domáce cirkvi, ktoré žiarili v tejto krajine, ako odlesk Nazaretskej rodiny.“
Táto Pánova cesta nám ukazuje vašu účasť na každodennom živote veriaceho ľudu, ktorý hľadá spôsob, ako ďalej konať Jeho pamiatku. Je to mlčanlivá účasť, živá pamiatka, ktorá ukazuje, že tam, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v Pánovom mene, tam bude On prítomný silou a nehou svojho Ducha ( Mt 18,20). Toto svedectvo tvorí DNA vašich komunít, je protiliekom na každú beznádej a ukazuje nám cestu, ktorou sa uberať. Ste živá cirkev, ktorá pretrvala, vyslovujúc Pánovo Meno a rozjímajúc uprostred prenasledovania o Pánovom vedenia
Chrániť každý život
„Chrániť každý život znamená na prvom mieste mať kontemplatívny pohľad schopný milovať život všetkého vám zvereného ľudu, aby ste v ňom predovšetkým rozpoznali dar od Pána. Pretože len to, čo je milované, môže byť zachránené. Len to, čo je objaté, sa môže zmeniť.“
„Chrániť každý život a ohlasovať Evanjelium nie sú dve oddelené veci, ani stojace proti sebe. Navzájom si vyžadujú jedna druhú,“ poznamenal ďalej pápež František a zdôraznil potrebu „pozorného pohľadu, ostražitého na všetko, čo dnes môže v týchto krajoch prekážať integrálnemu rozvoju ľudí zverených svetlu Ježišovho Evanjelia“.
Najsilnejším a najviac zreteľným slovom, ktoré môžete vo svojej špecifickej situácii ponúkať, je pokorné každodenné svedectvo a dialóg s ostatnými náboženskými tradíciami. Pohostinnosť a starostlivosť, ktorú preukazujete početným zahraničným pracujúcim, tvoriacim v Japonsku polovicu katolíkov, nie je len svedectvom vydaným evanjeliu v japonskej spoločnosti, ale potvrdzuje aj všeobecnosť cirkvi a dokazuje, že naše zjednotenie s Kristom je silnejšie ako akýkoľvek iný zväzok alebo identita a je schopná dosiahnuť všetko.
Ďalej spomenul dôraz na mier a spravodlivosť vo svete, aký chce vyjadriť svojimi návštevami Nagasaki a Hirošimy v nasledujúci deň. Aj stretnutím sa s ľuďmi trpiacimi následkami tzv. „trojitého nešťastia“ – zemetrasenia, cunami a jadrovej kontaminácie po havárii vo Fukušime – má v úmysle priniesť evanjeliové posolstvo nádeje, uzdravenia a zmierenia a prejaviť postoj zastávania sa života ako vzácneho Božieho daru.
Mentalitu výkonnosti otvoriť kultúre nezištnej lásky
Vo svedectve vydávanom miestnou cirkvou pápež ocenil „výchovno-vzdelávací apoštolát Cirkvi, ktorý predstavuje veľký zdroj pre evanjelizáciu a dáva najavo zaangažovanie sa na širokom poli intelektuálnych a kultúrnych prúdov“.
Pápež vymenoval aj viaceré konkrétne ohrozenia, ktoré dopadajú na životy ľudí poznačených samotou, zúfalstvom a izoláciou:
„Nárast počtu samovrážd vo vašich mestách, ako aj šikanovania (jap. ijime) a rôznych foriem upätosti na vlastný úspech, vytvárajú nové typy odcudzenia a duchovnej dezorientácie. Ako veľmi toto všetko zasahuje zvlášť mladých ľudí!“
Pozývam vás, aby ste venovali predovšetkým im a ich potrebám zvláštnu pozornosť a snažili sa vytvárať priestory, v ktorých by sa kultúra výkonnosti, užitočnosti a úspešnosti otvárala kultúre nezištnej a dobročinnej lásky, schopnej ponúkať všetkým, nielen tým, ktorí už sa už spoločensky presadili, možnosť šťastného a vydareného života. Spolu s horlivosťou, myšlienkami a energiou, ktorú okrem dobrej formácie a sprevádzaním môžete poskytovať, môžu byť vaši mladí ľudia významným zdrojom nádeje pre ich rovesníkov a dosvedčovať živú kresťanskú lásku. Kreatívna, inkulturovaná a dôvtipná snaha zvestovať sa môže silno odraziť v mnohých životoch, smädných po súcite
Viem, že je žatva hojná a robotníkov málo, a preto sa snažte, rozvíjajte a nechávajte rásť misijné poslanie zahŕňajúce rodiny, a presadzujte formáciu, ktorá prichádza k ľuďom tam, kde sa nachádzajú, vždy v snahe držať sa reality. Východiskom každého apoštolátu je miesto, kde sa nachádzajú ľudia, so svojimi obyčajmi a svojou prácou. Tam je potrebné vnímať dušu miest, pracovísk a univerzít a sprevádzať veriacich, ktorí sú nám zverení, evanjeliom súcitu a milosrdenstva