23.10.2017 Ranná homília pápeža Františka: Uctievanie boha peňazí zabíja
V čase, keď médiá prinášajú správy o „toľkých kalamitách, toľkých nespravodlivostiach“, ktoré sa dotýkajú najmä detí „mocne“ sa modlime k Bohu, aby obrátil srdcia ľudí, aby spoznali Pána a„prestali uctievať boha peňazí“..
Dnešné Evanjelium ponúka podobenstvo o nerozumnom boháčovi (Lk 12,13-21). Jeho peniaze „sú jeho bohom“. To nás nabáda zamyslieť sa nad tým, aké je márne spoliehať sa na pozemské dobrá. Skutočný poklad sa totižto ukrýva vo vzťahu s Pánom.
Tento hospodár sa pred hojnosťou svojej úrody nezastavil. Uvažuje nad tým, ako rozšíriť svoje sýpky a „vo svojej predstavivosti si tak „chce predĺžiť život“. «Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!», píše sa v Lukášovom evanjeliu. Akoby si chcel užívať až do „nevoľnosti“, lebo nepozná „sýtosť“. Vstupuje tak „do toho prúdu vyhroteného konzumného spôsobu života“:
„Je to Boh, kto kladie hranicu tejto pripútanosti k peniazom, keď sa človek stáva otrokom peňazí. A toto nie je nejaká rozprávka, ktorú si Ježiš vymyslel: toto je skutočnosť. Je to dnešná realita. Je to realita dneška. Toľko ľudí, ktorí žijú, aby uctievali peniaze, aby si z peňazí urobili vlastného boha. Toľko ľudí, ktorí žijú len pre to a ich život nemá zmysel. «Tak je to s tým, kto si hromadí poklady», hovorí Pán, «a pred Bohom nie je bohatý». Oni nevedia, čo to znamená byť bohatý pred Bohom.“
Svätý Otec si vo svojej kázni tiež zaspomínal na udalosť, ktorá sa pred rokmi odohrala v Buenos Aires. Jeden bohatý podnikateľ si tvrdohlavo kúpil vilu, i keď vedel, že je vážne chorý a že sa zakrátko bude zodpovedať „pred Bohom“. Aj dnes existujú ľudia, ktorí majú hlad po peniazoch a pozemských dobrách; ľudia, ktorí majú toho „toľko“ oproti „hladným deťom, ktoré nemajú lieky, nemajú výchovu, ktoré sú opustené“. Ide o „idolatriu, ktorá zabíja“, ktorá prináša „ľudské obete.
Táto idolatria spôsobuje, že mnohí ľudia zomierajú od hladu. Pomyslime len na jeden prípad: na 200-tisíc detí Rohingov v utečeneckých táboroch. Je tam 800-tisíc ľudí, z toho 200-tisíc sú deti. Ledva majú niečo pod zub, sú podvyživení, bez liekov. Aj dnes sa toto deje. Nie je to niečo, čo Pán hovoril o dávnych časoch. Nie! Aj dnes. A naša modlitba musí byť silná: ,Pane, prosím, dotkni sa sŕdc tých ľudí, ktorí uctievajú toho boha – boha peňazí. Dotkni sa tiež môjho srdca, aby som do toho tiež neupadol, aby som to dokázal zbadať.“
Ďalším „dôsledkom“ uctievania boha peňazí je vojna. A to nielen tá, v ktorej sa zabíjajú ľudia, ale tiež tá „v rodine“:
„My všetci vieme, čo sa stane, keď je v hre dedičstvo. Rodiny sa rozdelia a skončia v nenávisti, jedna voči druhej. Pán s jemnosťou na záver zdôrazňuje: [Tak je to s človekom, ktorý si hromadí poklady, a] «pred Bohom nie je bohatý». Toto je jediná cesta: bohatstvo, avšak v Bohu. A nejde tu o pohŕdanie peniazmi, nie. Ide práve o chamtivosť, ako hovorí Pán: chamtivosť. Žiť pripútaní k bohu peňazí.“