22.6.2017 Ranná homília: Duchovný pastier je horlivý, rozpozná zlo a vie ho odsúdiť
Dobrý pastier dá svoj život za svoje ovce
Pápež František sa nechal vo svojej kázni inšpirovať čítaním z Druhého listu sv. Pavla, aby tak hovoril o charakteristikách dobrého duchovného pastiera (2 Kor 11,1-11). Práve v apoštolovi Pavlovi nachádza Svätý Otec postavu „skutočného pastiera“, ktorý neopúšťa svoje ovce, akoby to urobil „nájomník“.
Jeho prvou charakteristikou je teda „zapálenosť“, a to „až do tej miery, že povie svojim ľuďom, svojmu ľudu: ,Cítim voči vám božskú žiarlivosť’“. Duchovný pastier sa preto stáva akoby „bláznom“ pre svoj ľud. „A toto je tá črta, ktorú nazývame apoštolský zápal: nemožno byť skutočným pastierom bez tohto vnútorného ohňa“.
Vie rozlišovať a chráni sa zvodov Zlého
Druhou charakteristikou dobrého pastiera je teda „byť človekom, ktorý vie rozlišovať“:
„On vie, že v živote existuje zvádzanie. Otec lži je zvodca. Pastier nie. Pastier miluje. Naopak had, otec lži, závistlivec, je zvodcom. Je to zvodca, ktorý sa snaží [ľudí] odviesť od vernosti, a preto tá Pavlova ‚božská žiarlivosť‘ bola snahou priviesť ľud k jedinému ženíchovi, udržať ho verným jeho ženíchovi. V dejinách spásy, v Písme nachádzame mnohokrát vzdialenie sa od Boha, neveru Pánovi, idolatriu, akoby na spôsob manželskej nevery.“
Nie je naivný, vie odsúdiť zlo
Druhou charakteristikou je, „aby vedel rozlišovať: rozlišovať, kde sa nachádzajú nebezpečenstvá a kde sú milosti… kde je skutočná cesta“. Toto znamená, že vždy sprevádza ovce: v dobrých chvíľach a tiež v ťažkých chvíľach, v momentoch zvádzania, s trpezlivosťou ich privádza do ovčinca“.
Treťou charakteristikou je „schopnosť odsúdiť“ zlo:
„Apoštolom nemôže byť niekto naivný, kto si hovorí: ,Všetko je krásne, ide sa ďalej… spravme si všetci hostinu… všetko je dovolené…’. Lebo vernosť jedinému ženíchovi, Ježišovi Kristovi, treba chrániť. A tak teda [pastier] vie byť konkrétny, vie odsúdiť [čo treba], povedať: ,Toto nie’. Tak ako rodičia dieťaťu, keď začne liezť po štyroch a ide k zásuvke, aby do nej strčilo prsty: ,Nie, toto nerob! To je nebezpečné!’. Často mi prichádza na myseľ to ,ničoho sa nechytaj’, ako mi moji rodičia a starí rodičia hovorievali tam, kde bolo nebezpečenstvo.“
Kňaz, ktorému na druhých naozaj záleží
„Dobrý pastier,“ pokračoval ďalej vo svojej dnešnej homílii pápež František, „vie pranierovať a pomenovať“ veci tak, ako to robieval sv. Pavol. Svätý Otec sa pri tejto myšlienke vrátil k svojej utorkovej ceste na sever Talianska, kde navštívil hroby dvoch významných talianskych kňazov. Jeden z nich, don Lorenzo Milani, mal svoje motto, ktoré „učieval svojich mladých“:
„‚I care.‘ – Čo to znamená? Vysvetlili mi, že s týmito slovami chcel povedať: ,Záleží mi na tom’. Učil, že veci treba brať vážne, čo bolo v protiklade s tým, čo letelo ako slogan v tej dobe: ,Je mi to fuk‘. Povedal to však iným slovníkom, ktorý si na tomto mieste nedovolím reprodukovať. A takto učil mladých pokročiť vpred. Daj si záležať: chop sa svojho života!“
Ide teda o schopnosť jasne pomenovať a odsúdiť to, čo nám škodí. Mnohokrát „strácame túto schopnosť niečo odsúdiť a chceme sa starať o ovečky s akýmsi dobráctvom, ktoré je nielen naivné, ale aj škodlivé“. Ide o akési „dobráctvo kompromisov“, aby sme „si získali obdiv či lásku veriacich tým, že ich necháme nech si robia čo chcú“:
Prvou charakteristikou apoštola Pavla bol jeho apoštolský zápal: bol horlivý a zanietený. „Bol to človek,“ dodal „ktorý vedel rozlišovať, lebo poznal zvodnosť a vedel, že diabol zvádza“. To bola jeho druhá charakteristika ako dobrého pastiera. A po tretie bol to „muž so schopnosťou odsúdiť veci, ktoré spôsobujú zlo jeho ovečkám“. Svätý Otec napokon zakončil homíliu modlitbou „za všetkých pastierov Cirkvi, aby sv. Pavol za nich pred Pánom orodoval,“ aby všetci mohli „mať tieto tri črty v službe Pánovi“.