22.5.2016 V Trojičnú nedeľu pápež pozval k modlitbe za Čínu a za Svetový humanitárny samit
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes, na sviatok Najsvätejšej Trojice, nám Evanjelium sv. Jána predstavuje úryvok z dlhej rozlúčkovej reči, ktorú Ježiš predniesol pred blížiacim sa umučením. V tejto reči vysvetľuje učeníkom najhlbšie pravdy, ktoré sa na neho vzťahujú. A takto sa črtá vzťah medzi Ježišom, Otcom a Duchom. Ježiš vie, že je blízko k uskutočneniu Otcovho plánu, ktorý sa naplní jeho smrťou a zmŕtvychvstaním. Preto chce svojich učeníkov uistiť, že ich neopustí, pretože v jeho misii bude pokračovať Duch Svätý. Bude to Duch, ktorý bude pokračovať v Ježišovom poslaní, čiže povedie Cirkev vpred.
Ježiš vyjavuje, v čom toto poslanie spočíva. Predovšetkým, Duch nás vedie k pochopeniu tých mnohých vecí, ktoré sám Ježiš ešte má povedať (porov. Jn 16,12). Nejde o nové alebo špeciálne náuky, ale o plné porozumenie všetkého, čo Syn počul od Otca a čo dal spoznať apoštolom (v.15). Duch nás vedie v nových existenciálnych situáciách s pohľadom obráteným na Ježiša a súčasne otvoreným na budúce udalosti. Pomáha nám kráčať dejinami pevne zakorenení v Evanjeliu a aj s dynamickou vernosťou našim tradíciám a zvykom.
Avšak tajomstvo Trojice nám hovorí aj o nás, o našom vzťahu s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Totiž skrze krst nás Duch Svätý včlenil do srdca a do samotného života Boha, ktorý je spoločenstvom lásky. Boh je „rodinou“ troch Osôb, ktoré sa milujú tak veľmi, že vytvárajú jedno. Táto „božia (božská) rodina“ nie je uzavretá v sebe samej, ale je otvorená, komunikuje sa vo stvorení a v dejinách a vstúpila do sveta ľudí, aby všetkých povolala stať sa jej súčasťou. Trojičný horizont spoločenstva nás všetkých zahŕňa a podnecuje nás žiť v láske a bratskom zdieľaní, s istotou, že tam, kde je láska, tam je Boh.
To, že sme stvorení na obraz a podobu Boha ako spoločenstva nás pozýva chápať seba samých ako vzťahové bytosti a žiť vzájomné vzťahy v solidárnosti a vzájomnej láske. Takéto vzťahy sú v hre predovšetkým v prostredí našich cirkevných komunít, aby bol vždy zjavnejší obraz Cirkvi, ikony Trojice. No sú v hre i v každom inom sociálnom vzťahu, od rodiny až po priateľstvá v pracovnom prostredí: sú to konkrétne príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú, aby sme vytvárali vzťahy vždy ľudsky hlbšie, schopné vzájomného rešpektu a nezištnej lásky.
Sviatok Najsvätejšej Trojice nás pozýva angažovať sa v každodennom dianí, aby sme boli kvasom spoločenstva, útechy a milosrdenstva. V tomto poslaní sme podopieraní silou, ktorú nám dáva Duch Svätý: táto lieči telo ľudstva zranené nespravodlivosťou, útlakom, nenávisťou a závisťou. Panna Mária vo svojej poníženosti prijala vôľu Otca a počala Syna pôsobením Ducha Svätého. Nech nám pomáha ona, zrkadlo Trojice, posilniť si vieru v trojičné tajomstvo a stelesniť ju rozhodnutiami a postojmi lásky a jednoty.