22.11.2019 Pápež mladým v Thajsku: Priateľte sa s Ježišom a nebojte sa budúcnosti
V homílii pápež vychádzal z podobenstva o desiatich pannách z Evanjelia podľa Matúša (25,1-13). Evanjelium, ktoré sme práve počuli, nás pobáda k pohybu a pohľade do budúcnosti ústrety tomu najkrajšiemu, čo nám chce darovať: definitívnemu Kristovom príchode do nášho života a nášho sveta. Privítajme ho medzi sebou tou nesmiernou radosťou a láskou, ktoré dokážete prejaviť iba vy mladí! Vieme, že Pán skôr než sa Ho vydáme hľadať, hľadá nás, ide nám v ústrety a volá nás, počnúc potrebou uskutočňovať, vytvárať a vynájsť dejiny. Poďme vpred s radosťou, pretože vieme, že nás tam očakáva On
Pán vie, že cez vás, mladých ľudí, prichádza do týchto krajín a na svet budúcnosť, počíta s vami, aby pokračoval vo svojom poslaní dnes ( Christus vivit , 174). Ako mal Boh plán s vyvoleným ľuďom, tak má tiež plán s každým z vás. On ako prvý sníva, že nás všetkých pozve k hostine, ktorú máme pripraviť spoločne – on aj my – ako spoločenstvo, k hostina Jeho kráľovstva, z ktorého nemá byť nikto vylúčený.
Dnešné evanjelium nám rozpráva o desiatich dievčatách, pozvaných pozrieť do budúcnosti a k účasti na Pánovej slávnosti. Problémom bolo, že niektoré z nich neboli na prijatie pripravené; nie preto, že zaspali, ale pretože im chýbal potrebný olej, vnútorné palivo udržujúce nažive plameň lásky. Mali veľkú vervu a motiváciu, chceli mať podiel na Majstrovom povolaní a pozvaní, ale postupom času ich sila a vôľa pohasli, vyčerpali sa a prišli neskoro. Je to podobenstvo o tom, čo by sa mohlo stať všetkým kresťanom, keď naplnení túžbou a nadšením počujeme Pánovo povolanie k účasti na Jeho kráľovstvo a na zdieľaní Jeho radosti s druhými. Často sa potom stáva, že pred problémami a prekážkami, ktorých je nezriedka veľa, ako každý vo svojom srdci dobre vie; pred utrpením drahých alebo v bezmocnosti, bytia zažiť v situáciách, ktoré sa javia ako nezmeniteľné, môže nedôvera a trpkosť získať priestor, ticho sa infiltrovať do našich snov a ochladiť naše srdce, takže nás zbavia radosti a prídeme neskoro.
Preto by som sa rád spýtal: Chcete udržať živým plameň, ktorý vás môže osvietiť uprostred noci a ťažkostí? Chcete sa pripraviť na to, aby ste odpovedali na Pánovo volanie? Chcete byť pripravení na plnenie jeho vôle? Ako si zabezpečiť olej, ktorý vás udrží v pohybe a povzbudí vás hľadať Pána v každej situácii?“
Je nevyhnutné byť dobre zakorenení vo viere našich predkov a starších: rodičov, starých rodičov a učiteľov“, aby sme sa od nich naučili „odvahe, ktorá nám pomôže odpovedať na nové historické situácie.
Drahí priatelia, aby plameň Ducha Svätého nepohasol a mohli ste tak svojmu pohľadu a srdcu uchovať život, je nevyhnutné dobre zakoreniť vo viere našich starších: otcov, dedov a učiteľov. Nie preto, aby ste boli väzni minulosti, ale preto, aby ste sa naučili mať onú odvahu, ktorá pomáha odpovedať na nové dejinné situácie. Ich život vydržal mnohé skúšky a mnohé utrpenia.
„Tajomstvom šťastného srdca je istota, ktorú nachádzame, keď sme zakotvení, zakorenení v Kristovi: v jeho živote, v jeho slovách, v jeho smrti a zmŕtvychvstaní“.
,
„Často som videl mladé a krásne stromy, ktoré vyháňali svoje vetvy k nebu v snahe rásť stále vyššie, a pripadali mi ako spev nádeje. Ale neskôr, po búrke, som ich našiel spílenie a bez života. Nemali hlboké korene. Rozpínal svoje vetvy, bez toho boli pevne usadené v krajine, a tak akonáhle príroda prejavila svoju silu, padli. Preto ma trápi, keď vidím, ako sú niekedy mladí ľudia povzbudzovaní, aby stavali budúcnosť bez koreňov, ako by svet začínal dnes. Nie je možné, aby niekto rástol, ak nemá silné korene, ktoré mu majú pomôcť stať vzpriamene a pevne na zemi. Je ľahké, aby všetko prišlo navnivoč, keď sa človek nemá čoho pridržať a načo upnúť „( Christus vivit , 179).
Existuje totiž mnoho falošných hlasov tohto sveta, ktoré sprvu priťahujú, no nakoniec nás zanechávajú prázdnych, zhasínajú plameň života, ktorý v nás zapálil Pán
„Drahí mladí! Vy ste nová generácia, s novými nádejami, s novými snami a novými otázkami; istotne aj s nejakými pochybnosťami, avšak ako zakorenených v Kristovi, pozývam vás udržiavať živú radosť a nemať strach hľadieť na budúcnosť s dôverou. Zakorenení v Kristovi, hľaďte s radosťou a dôverou. Tento stav sa rodí z vedomia, že Pán po nás túži, stretáva nás a nekonečne nás miluje.
Priateľstvo pestované s Kristom je olejom nevyhnutným na osvietenie cesty, vašej cesty, ale aj cesty všetkých tých, ktorí vás obklopujú: priateľov, susedov, spolužiakov, spolupracovníkov, vrátane cesty tých, ktorí s vami vôbec nesúhlasia.
Vyjdime v ústrety Pánovi, ktorý prichádza! Nemajte strach z budúcnosti a nenechajte sa zastrašiť; naopak, vedzte, že Pán vás tam v budúcnosti očakáva na prípravu a slávenie oslavy jeho Kráľovstva.“