22.10.2017 Misijná nedeľa s pápežom Františkom: Cisárovi cisárovo, Božie Bohu
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium tejto nedele (Mt 22,15-21) nám predstavuje ďalšiu konfrontáciu medzi Ježišom a jeho protivníkmi. Týka sa témy platenia dane cisárovi, tej ošemetnej otázky, či je oprávnené alebo nie platiť daň rímskemu cisárovi, ktorému bola podrobená Palestína v Ježišovej dobe. Pozície boli rozličné. Akokoľvek, otázka položená zo strany farizejov: «Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?» (v. 17) predstavuje pascu nastraženú Učiteľovi. Keby totiž odpovedal tak či onak, bolo by ho možné obviniť za postoj za alebo proti Rímu.
No Ježiš aj v tomto prípade odpovedá s pokojom a využije zlomyseľnú otázku na to, aby predložil dôležitú náuku, má nadhľad nad polemikou a nad súperiacimi pozíciami. Hovorí farizejom: «Ukážte mi daňový peniaz!» Oni mu podali denár, a Ježiš sa pri pohľade na mincu pýta: «Čí je tento obraz a nápis?» Farizeji sú nútení odpovedať: «cisárov». Nato Ježiš uzatvára: «Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu» (porov. v. 19-21). Na jednej strane tým, že prikazuje vrátiť cisárovi to, čo mu patrí, Ježiš deklaruje, že platiť daň nie je čin modloslužby, ale čin povinnosti voči pozemskej autorite. Na druhej strane – a práve tu Ježiš dáva rozhodujúci impulz – tým, že poukazuje na prvenstvo Boha, žiada dať mu to, čo mu patrí ako Pánovi ľudského života a dejín.
Odkaz na cisárov obraz vyrazený na minci hovorí, že je správne cítiť sa naplno – s právami i povinnosťami – občanmi štátu. Ale symbolicky to vedie aj k myšlienke na iný obraz, ktorý je vtlačený v každom človeku: obraz Boha. On je Pánom všetkého, a my, ktorí sme boli stvorení „na jeho obraz“, patríme predovšetkým jemu. Ježiš dokáže z otázky položenej farizejmi vyťažiť ešte radikálnejšiu a životne dôležitú otázku pre každého z nás. Otázku, ktorú si môžeme položiť: Ku komu patrím ja? K rodine, k obci, k priateľom, ku škole, k práci, k politike, k štátu? Áno, zaiste. Ale predovšetkým – pripomína nám Ježiš – patríš Bohu. Toto je tá zásadne dôležitá príslušnosť. To on ti dal všetko, čím si a čo máš. A tak náš život, deň čo deň, môžeme a musíme žiť v uznaní tejto našej zásadnej príslušnosti a v srdci si vážiť nášho Pána, ktorý tvorí každého z nás ako jedinečného a neopakovateľného, ale vždy na obraz svojho milovaného Syna, Ježiša. Je to nádherné tajomstvo.
Kresťan je povolaný konkrétne sa angažovať v ľudských a sociálnych záležitostiach bez kladenia do protikladu „Boha“ a „cisára“. Stavať proti sebe Boha a cisára by bol fundamentalistický postoj. Kresťan je povolaný angažovať sa konkrétnym spôsobom v pozemských záležitostiach, ale osvecovať ich svetlom, ktoré pochádza od Boha. Prvoradá odovzdanosť Bohu a nádej v neho nepredstavujú nejaký únik z reality, ale naopak činorodým spôsobom dať Bohu to, čo mu patrí. Toto je dôvod, prečo veriaci človek hľadí na budúcu skutočnosť, tú Božiu, aby žil pozemský život v plnosti a odvážne odpovedal na jeho výzvy.
Nech nám Panna Mária pomáha žiť vždy v súlade s Božím obrazom, ktorý nosíme v našom vnútri, prispievajúc aj naším dielom k budovaniu pozemskej obce.