– Publikujeme plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri návšteve Valdénskeho kostola v Turíne dňa 22. júna 2015.
Drahí bratia a sestry, s veľkou radosťou som dnes medzi vami. Pozdravujem vás slovami apoštola Pavla: Vám, ktorí ste «v Bohu Otcovi a v Pánovi Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj» (porov. 1 Sol 1,1). Osobitne pozdravujem moderátora Valdénskeho stola, pastora Eugenia Bernardiniho a pastora turínskeho spoločenstva, Paola Ribeta, ktorým úprimne ďakujem za ich pozvanie, ktoré mi tak zdvorilo adresovali. Srdečné prijatie, ktoré mi dnes prejavujete, mi pripomína stretnutia s priateľmi z Evanjelickej valdénskej cirkvi z Rio de la Plata, ktorej duchovnosť a vieru som mohol oceniť a naučiť sa mnoho dobrých vecí.
Jeden z prvoradých plodov, ktorý nám ekumenické hnutie umožnilo zožať v týchto rokoch, je znovuobjavenie bratstva, ktoré spája všetkých, ktorí veria v Ježiša Krista a sú pokrstení v jeho mene. Toto puto nie je založené na jednoduchých ľudských kritériách, ale na radikálnom delení sa o základnú skúsenosť kresťanského života: o stretnutie s Božou láskou, ktorá sa nám zjavuje v Ježišovi Kristovi, a s pretvárajúcim pôsobením Ducha Svätého, ktorý nás sprevádza na ceste života. Znovuobjavenie tohto bratstva nám umožňuje uchopiť hlboké puto, ktoré nás už zjednocuje napriek našim rozdielnostiam. Ide o spoločenstvo, ktoré je ešte na ceste – a jednota sa vytvára na ceste -, spoločenstvo, ktoré sa modlitbou, neprestajným osobným a komunitným obrátením a za pomoci teológov, ako dúfame s dôverou v pôsobenie Ducha Svätého, bude môcť stať plným a viditeľným spoločenstvom v pravde a láske.
Jednota, ktorá je ovocím Ducha Svätého, neznamená uniformitu. Veď i súrodenci majú ten istý pôvod, no nie sú medzi sebou identickí. Je to zrejmé v Novom zákone, kde sa bratmi nazývali všetci, ktorí mali podiel na tej istej viere v Ježiša Krista, avšak predpokladá sa, že nie všetky spoločenstvá, do ktorých patrili, mali ten istý štýl a rovnakú vnútornú organizáciu. Dokonca, vo vnútri samotného malého spoločenstva bolo možné pozorovať rôzne charizmy (porov. 1 Kor 12-14) a ešte aj pri ohlasovaní evanjelia boli odlišnosti a občas i protiklady (porov. Sk 15,36-40). Žiaľ, stalo sa a stáva sa i naďalej, že bratia neakceptujú svoju odlišnosť a dochádza dokonca k vojne jedného proti druhému.
Keď uvažujeme nad históriou našich vzťahov, nemôžeme sa nezarmútiť nad spormi a násilím spáchaným v mene vlastnej viery, a prosím Pána, aby nám dal svoju milosť, aby sme sa všetci uznali za hriešnikov a aby sme si dokázali vzájomne odpustiť. Je to iniciatívou Boha, ktorý nikdy nerezignuje pred hriechom človeka, že sa otvárajú nové cesty na prežívanie nášho bratstva, a od tohto sa nemôžeme odťahovať. Zo strany Katolíckej cirkvi vás prosím o odpustenie. Prosím vás o odpustenie za tie naše postoje a počínania, ktoré neboli kresťanskými, ba ani ľudskými, ktoré sme počas dejín mali proti vám. V mene Pána Ježiša Krista, odpusťte nám!
Preto sme hlboko vďační Pánovi za konštatovanie, že vzťahy medzi katolíkmi a valdéncami sú dnes čoraz viac založené na vzájomnom rešpektovaní sa a na bratskej láske. Nemálo príležitostí prispelo k upevneniu týchto vzťahov. Mám na mysli, uvediem niekoľko príkladov – aj reverend Bernardini urobil podobne – na spoluprácu na talianskom vydaní medzikonfesionálneho prekladu Biblie, na pastoračné dohody pri slávení manželstva, a na nedávnej redakcii spoločného apelu proti násiliu na ženách. Medzi mnohými srdečnými kontaktmi v rozličných miestnych kontextoch, kde sa navzájom zdieľa modlitba a štúdium Písem, by som chcel pripomenúť ekumenickú výmenu darov, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti Veľkej noci v Pinerole, zo strany Valdénskej cirkvi Pinerola a zo strany diecézy. Valdénska cirkev priniesla katolíkom víno na slávenie Veľkonočnej vigílie a katolícka diecéza priniesla valdénskym bratom chlieb na svätú večeru Veľkonočnej nedele. Ide o gesto medzi dvoma cirkvami, ktoré ide ponad jednoduchú zdvorilosť a vopred umožňuje rôznymi spôsobmi ochutnať, vopred istým spôsobom ochutnať tú jednotu eucharistického stola, po ktorej túžime.
Povzbudení týmito krokmi, sme povolaní ďalej spoločne kráčať. Prostredím, v ktorom sa otvárajú rozsiahle možnosti medzi valdéncami a katolíkmi, je evanjelizácia. Vedomí si, že Pán nás predišiel a vždy nás predchádza v láske (porov. 1 Jn 4,10), kráčame spoločne v ústrety mužom a ženám dneška, ktorí sa neraz zdajú byť tak veľmi roztržití a ľahostajní, aby sme im odovzdali srdce evanjelia, a síce «nádheru spásonosnej Božej lásky, ktorá sa prejavila v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi Kristovi» (Evangelii gaudium, 36). Ďalším prostredím, v ktorom môžeme pracovať čoraz viac zjednotení, je služba ľudstvu, ktoré trpí, chudobným, chorým, migrantom. Vďaka za to, čo ste povedali o migrantoch. Z oslobodzujúceho diela milosti v každom z nás vychádza požiadavka svedčiť o milosrdnej tvári Boha, ktorý sa stará o všetkých, a osobitne o tých, ktorí sú v núdzi. Zameranie sa na chudobných, posledných, tých, ktorých spoločnosť vylučuje, nás približuje k srdcu samého Boha, ktorý sa stal chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil (porov. 2 Kor 8,9) a následne nás ešte viac zbližuje medzi nami navzájom. Rozdielnosti v dôležitých antropologických a etických otázkach, ktoré naďalej jestvujú medzi katolíkmi a valdéncami nech nás nezabrzdia pri hľadaní foriem spolupráce na všetkých týchto poliach. Ak kráčame spoločne, Pán nám pomáha žiť toto spoločenstvo, ktoré predchádza každú protichodnosť.
Drahí bratia a sestry, ešte raz vám ďakujem za toto stretnutie, od ktorého očakávam, že nás upevní v novom spôsobe vzájomnosti: hľadiac v prvom rade na našu spoločnú vieru a náš život v Kristovi a v Duchu Svätom, a až potom na rozdielnosti, ktoré ešte pretrvávajú. Uisťujem vás o mojej spomienke v modlitbe a prosím vás, aby ste sa za mňa modlili, potrebujem to. Pán nech udelí nám všetkým svoje milosrdenstvo a svoj pokoj.
22.6.2015 František ako prvý pápež v histórii navštívil valdénsky kostol
– Druhý deň pastoračnej návštevy pápeža Františka v Turíne sa začal v ekumenickom duchu. O 9. hodine ráno Svätý Otec zavítal do miestneho Valdénskeho kostola, kde ho očakávalo zhromaždené spoločenstvo. Pri tejto historicky prvej návšteve pápeža na pôde Valdénskej cirkvi hosťa privítali moderátor tejto cirkvi Eugenio Bernardini a titulárny pastor turínskeho spoločenstva Paolo Ribet.
V atmosfére vzájomnej dôvery Svätý Otec hovoril o „ovocí ekumenického hnutia, ktoré v posledných rokoch umožnilo znovuobjaviť bratstvo, zjednocujúce všetkých, čo veria v Krista a sú pokrstení v jeho mene.“ Ide tu o „spoločenstvo, ktoré je ešte len na ceste“, keďže „jednota sa vytvára kráčajúc“. Poukázal na skutočnosť, že nejde o čisto ľudské úsilie, ale o pôsobenie Ducha Svätého. „Jednota neznamená uniformitu“, povedal pápež František s poukazom na skúsenosť kresťanov prvotnej Cirkvi s rozličnosťou chariziem, ale aj so vzájomnými spormi. Hovoril o potrebe vedomia hriešnosti a vzájomného odpustenia a zo strany Katolíckej cirkvi požiadal o odpustenie:
„Keď uvažujeme nad históriou našich vzťahov, nemôžeme sa nezarmútiť nad spormi a násilím spáchaným v mene vlastnej viery, a prosím Pána, aby nám dal svoju milosť, aby sme sa všetci uznali za hriešnikov a aby sme si dokázali vzájomne odpustiť. Je to iniciatívou Boha, ktorý nikdy nerezignuje pred hriechom človeka, že sa otvárajú nové cesty na prežívanie nášho bratstva, a od tohto sa nemôžeme odťahovať. Zo strany Katolíckej cirkvi vás prosím o odpustenie. Prosím vás o odpustenie za tie naše postoje a počínania, ktoré neboli kresťanskými, ba ani ľudskými, ktoré sme počas dejín mali proti vám. V mene Pána Ježiša Krista, odpusťte nám!“
Svätý Otec medzi dobrými výsledkami vo vývoji vzájomných vzťahov menoval vydanie medzikonfesionálneho prekladu Biblie, pastoračné dohody ohľadom slávenia manželstva, vydanie spoločného apelu proti násiliu na ženách, ako aj ďalšie gestá, akými sú napr. vzájomné dary chleba a vína pre eucharistické slávenie. Poznamenal, že „ide o gesto medzi dvoma cirkvami, ktoré presahuje jednoduchú zdvorilosť a ktoré dáva predchuť, stáva sa v istom zmysle predchuťou tej jednoty eucharistického stola, po ktorej túžime.“
Priestor pre spoluprácu valdéncov a katolíkov sa otvára najmä na poli evanjelizácie, povedal v závere príhovoru Svätý Otec, ako aj na poli „služby trpiacemu ľudstvu, chudobným, chorým a migrantom.“ Pápež František poďakoval pastorovi Bernardinimu za jeho predchádzajúce slová o otvorenosti voči migrantom.
Moderátor Valdénskej cirkvi Eugenio Bernardini vo svojej úvodnej reči hovoril o viacerých oblastiach ekumenickej spolupráce a predložil aj dve túžby vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi. Prvú, aby sa výročie reformácie v roku 2017 stalo príležitosťou pre nový pohľad Katolíckej cirkvi na evanjelické cirkvi, pričom vyjadril ťažkosti s terminologickým označením „cirkevné spoločenstvá“, používaným II. vatikánskym koncilom. Druhá túžba sa týkala „eucharistickej pohostinnosti“ a zjednotenia sa v interpretácii Kristových slov pri Poslednej večeri.
Stretnutie bolo sprevádzané hymnickými zborovými spevmi podľa valdénskej tradície a jeho súčasťou bola aj spoločná modlitba Otče náš. Zástupca Valdénskej cirkvi v závere takmer hodinového stretnutia odovzdal pápežovi Františkovi ako dar veľký historický exemplár prvého prekladu Biblie do francúzštiny z roku 1532.
Turínska valdénska cirkev je reformovanou kresťanskou cirkvou, patriacou k Evanjelickej valdénskej cirkvi. Valdénske hnutie vzniklo v 12. storočí vo francúzskom Lyone. Jeho zakladateľom bol bohatý obchodník Vaudès – laik, ktorý sa vzdal svojho bohatstva v prospech kázania evanjelia. Zakrátko mal nasledovníkov, ktorí sa neskôr stali známymi ako valdénci. Základom Vaudèsovho života bola chudoba, kázanie a Biblia. Pre rozpory s učením Katolíckej cirkvi boli valdénci vyhlásení za heretikov. Na istý čas sa tiež stiahli do podzemia. V 16. storočí, v priebehu reformácie, sa z hnutia stala Valdénska cirkev. -jb-