21.5.2017 Nedeľná katechéza Svätého Otca: Každý deň sa musíme učiť umeniu milovať
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium (Jn 14,15-21), ktoré je pokračovaním z minulého týždňa, nás uvádza do tej strhujúcej a dramatickej chvíle, ktorou je Ježišova posledná večera s jeho učeníkmi. Evanjelista Ján zachytáva z Pánových úst a srdca jeho posledné ponaučenia pred umučením a smrťou.
Ježiš sľubuje svojim priateľom v tej smutnej a tmavej chvíli, že po ňom dostanú «iného Parakléta» (v.16). Toto slovo znamená iného Zástancu, iného Obrancu, iného Tešiteľa: «Ducha pravdy» (v. 17). A dodáva: «Nenechám vás ako siroty, prídem k vám» (v. 18).
Tieto slová šíria radosť z nového Kristovho príchodu: on, vzkriesený a oslávený prebýva v Otcovi a zároveň prichádza k nám v Duchu Svätom. A v tomto jeho novom príchode sa odhaľuje naše nové zjednotenie s ním a s Otcom: «Spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás» (v. 20).
Meditujúc tieto Ježišove slová, dnes vnímame so zmyslom pre vieru, že sme ľudom Božím v spoločenstve s Otcom a s Ježišom prostredníctvom Ducha Svätého. V tomto tajomstve spoločenstva Cirkev nachádza nevyčerpateľný zdroj svojho poslania, ktoré sa uskutočňuje skrze lásku.
Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: «Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého» (v. 21). Je to láska, ktorá nás uvádza do poznania Ježiša, vďaka pôsobeniu tohto „Zástancu“, ktorého Ježiš poslal, čiže Ducha Svätého.
Láska k Bohu a k blížnemu je tým najväčším prikázaním Evanjelia. Pán nás dnes volá, aby sme veľkodušne odpovedali na evanjeliové povolanie k láske, dajúc Boha do stredu nášho života a venujúc sa službe bratom, zvlášť tým, čo sú najviac odkázaní na podporu a útechu.
Ak jestvuje postoj, ktorý nie je nikdy ľahký, nikdy nie je samozrejmý ani pre kresťanskú komunitu, potom je to práve toto vedieť sa milovať, mať sa radi podľa Pánovho príkladu a s jeho milosťou. Neraz nezhody, nadradenosť, závidenie si, rozdelenia, zanechávajú stopu aj na krásnej tvári Cirkvi.
Spoločenstvo kresťanov by malo nažívať v Kristovej láske, a naopak práve tam strká „Zlý“ svoje kopýtko, a my sa neraz necháme oklamať. A odnášajú si to tí, čo sú v duchovnom zmysle slabší. Koľkí z nich – a vy poznáte niektorých – koľkí z nich sa vzdialili, pretože sa necítili byť prijatí, necítili sa byť pochopení, necítili sa byť milovaní. Koľko ľudí sa vzdialilo, napr. z niektorej farnosti alebo spoločenstva, kvôli atmosfére klebetenia, žiarlivosti, závisti, s ktorou sa tam stretli.
Vedieť milovať nie je ani pre kresťana niečím, čo by nadobudol raz navždy. Každý deň musíme začínať nanovo, musíme sa cvičiť, aby sa naša láska k bratom a sestrám, ktorých stretávame, stala zrelou a očistenou od tých obmedzení alebo hriechov, ktoré ju robia čiastkovou, egoistickou, neplodnou a nevernou.
Každý deň sa musíme učiť umeniu milovať. Počúvajte pozorne: každý deň sa musíme učiť umeniu milovať, každý deň sa musíme s trpezlivosťou učiť v Kristovej škole, každý deň si musíme odpúšťať a hľadieť na Ježiša, a to za pomoci tohto Zástancu, tohto Tešiteľa, ktorého nám Ježiš poslal, a ktorým je Duch Svätý.
Nech nám Panna Mária, dokonalá učeníčka svojho Pána, pomáha byť stále viac poddajnými Paraklétovi, Duchu pravdy, aby sme sa každý deň učili milovať sa navzájom tak ako nás miloval Ježiš.“