21.3.2021 Anjel Pána: Aj dnes mnohí podvedome túžia „vidieť Ježiša“
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto piatu pôstnu nedeľu liturgia ohlasuje evanjelium, v ktorom sv. Ján zaznamenáva epizódu odohrávajúcu sa v posledných dňoch Kristovho života, len krátko pred jeho umučením (porov. Jn 12,20-33). Ako sa Ježiš zdržiaval v Jeruzaleme počas veľkonočných sviatkov, niektorí Gréci, ktorých zvedavosť vzbudil Ježiš tým, čo konal, vyjadrujú svoju túžbu vidieť ho. Pristúpia k apoštolovi Filipovi a hovoria mu: „Chceli by sme vidieť Ježiša“ (v. 21).
„Chceli by sme vidieť Ježiša“. Majme v pamäti túto túžbu: „Chceli by sme vidieť Ježiša“. Filip o tom povie Andrejovi a potom spolu referujú želanie Učiteľovi. V žiadosti Grékov môžeme vnímať otázku, s ktorou sa mnoho mužov a žien na každom mieste a v každom čase obracia na Cirkev a aj na každého z nás: „Chceli by sme vidieť Ježiša“.
A ako na túto žiadosť odpovedá Ježiš? Spôsobom, ktorý vedie k zamysleniu. Hovorí takto: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. […] Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (v. 23-24). Zdá sa, ako by tieto slová neodpovedali na žiadosť Grékov. V skutočnosti však dávajú viac ako odpoveď. Ježiš totiž odhaľuje, že on je pre každého človeka, ktorý ho chce nasledovať, tým skrytým zrnom pripraveným umrieť, aby prinieslo veľkú úrodu. Akoby povedal: ak ma chcete spoznať, ak ma chcete pochopiť, tak pozrite na pšeničné zrno, ktoré odumiera v zemi, teda hľaďte na kríž.
Treba sa zamyslieť nad znakom kríža, ktorý sa počas storočí stal výsostným symbolom kresťanov. Kto aj dnes chce „vidieť Ježiša“, azda pochádzajúc z krajiny a kultúry, kde je kresťanstvo málo známe, čo zbadá ako prvé? S akým najčastejším znakom sa stretne? S Ukrižovaným, s krížom. V kostoloch, v domoch kresťanov, aj s tým neseným na vlastnom tele. Dôležité je, aby sa tento znak dôsledne zhodoval s evanjeliom: kríž nevyjadruje iné než lásku, službu, bezvýhradné sebadarovanie: len tak je kríž skutočne „stromom života“, života v hojnosti.
I dnes by veľa ľudí, často bez toho, že by to priamo vyslovili, chcelo „vidieť Ježiša“, stretnúť sa s ním, spoznať ho. Z tohto možno pochopiť, akú veľkú zodpovednosť máme my kresťania a naše spoločenstvá. Aj my musíme dávať odpoveď svedectvom života, ktorý sa rozdáva v službe; Božím štýlom – blízkosťou, súcitom a vľúdosťou – a darúva sa v službe. Ide o rozsievanie semiačok lásky nie slovami, ktoré uletia, ale konkrétnymi príkladmi, jednoduchými a odvážnymi; nie teoretickými súdmi, ale prejavmi lásky.
Takto nám Pán svojou milosťou dáva prinášať úrodu, aj keď je pôda nehostinná z dôvodu nepochopení, ťažkostí či prenasledovaní, prípadne nátlaku legalizmov alebo klerikálnych moralizmov. Toto je pôda nehostinná. No práve vtedy, v skúške a osamelosti, kým zrno umiera, nastáva čas, kedy začína klíčiť život, aby vydal zrelé plody v pravý čas. Práve v tomto vzájomnom prepojení smrti a života môžeme zakusovať radosť a ozajstnú plodnosť lásky, ktorá sa vždy, a to zopakujem, odovzdáva Božím štýlom: blízkosťou, súcitom a nehou.
Nech nám Panna Mária pomáha nasledovať Ježiša, kráčať silní a radostní po ceste služby, aby Kristova láska vyžarovala z každého nášho postoja a vždy väčšmi sa stávala štýlom nášho každodenného života.