21.3.2017 Ranná homília pápeža: Spoveď nie je automat na čistenie škvŕn
Odpustiť a zažiť odpustenie. To je tajomstvo, ktoré nie je jednoduché pochopiť. Uviedol to vo svojej homílii pápež František, ktorý dnes ráno tradične slúžil omšu v Dome sv. Marty. Svätý Otec poukázal na dôležitosť neustále si uvedomovať zázraky, ktoré Boh v nás koná prostredníctvom svojho milosrdenstva, aby sme ho potom mohli použiť aj na druhých.
Pápež František sa vo svojej dnešnej kázni zameral na tajomstvo odpustenia, na veľké „dielo Božieho milosrdenstva“, do ktorého nám však pomáha vstúpiť Cirkev. „Prvým krokom“, vysvetlil Svätý Otec, je pocit „hanby“ nad vlastnými hriechmi, čo je „milosť“, ktorú nemôžeme „dosiahnuť sami“. Zarmútený a pokorený Boží ľud v babylonskom exile ten pocit dokáže prežívať, ako o tom píše dnešné prvé čítanie z Knihy proroka Daniela (Dan 3,25.34-43).
Na druhej strane príbeh z Matúšovho evanjelia nám ponúka opačný prípad. Ide o príbeh sluhu, ktorému kráľ odpustil veľké dlhy. On však nie je schopný odpustiť svojim dlžníkom. „Nepochopil tajomstvo odpustenia,“ dodal Svätý Otec František a pokračoval:
„Ak sa vás opýtam: ,Ste všetci hriešnici?’ [Odpoviete:] ,Áno, otče, všetci.’ – ,A aby ste dosiahli odpustenie?’ – ,Vyspovedáme sa.’ – ,A ako sa ideš spovedať?’ – ,Idem, poviem svoje hriechy, kňaz ma rozhreší, dá mi pomodliť sa tri Zdravasy a potom odídem v pokoji.’ – Nepochopil si! Išiel si do spovednice len akoby vykonať bankovú operáciu, urobiť úradný úkon. Nešiel si tam zahanbený nad tým, čo si urobil. Videl si zopár škvŕn na tvojom svedomí a pomýlil si sa, lebo si si myslel, že spovednica je čistiareň na zmazanie škvŕn. Nebol si schopný pocítiť hanbu za tvoje hriechy.“
Božie odpustenie, ten „zázrak, ktorý urobil v našom srdci“ Boh, musí mať možnosť „vstúpiť do svedomia. Inak „vyjdeš von, stretneš sa s priateľom, priateľkou a začneš ohovárať druhého a znova hrešiť“. „Dokážem odpustiť len vtedy, keď si uvedomujem, že mne samému bolo odpustené,“ :
„Ak nemáš vedomie o tom, že ti bolo odpustené, nikdy nebudeš môcť odpustiť, nikdy. Vždy tam bude ten postoj túžby vyrovnať si účty s druhými. Odpustenie je úplné. Odpustiť sa však dá len vtedy, keď cítim svoj hriech, hanbím sa, mám pocit hanby a prosím Boha o odpustenie. A cítim, že mi Otec odpustil, a tak môžem aj ja odpustiť. Ak to tak nie je, potom nie je možné odpustiť, nie sme toho schopní. Práve preto je odpustenie tajomstvo.“
Sluha, hlavný protagonista dnešného príbehu z evanjelia, má pocit, že „z toho vyviazol“, že bol „prešibaný“, zatiaľ čo nepochopil „šľachetnosť kráľa“ . Koľkokrát „vychádzajúc zo spovednice máme tieto pocity, cítime, že sme z toho vyviazli“. Toto neznamená prijať odpustenie, ale je to „pokrytectvo kradnutia odpustenia, predstierané odpustenie.“
„Prosme dnes Pána o milosť pochopiť to ,sedemdesiatsedem ráz’. Prosme o milosť hanby pred Bohom. Je to veľká milosť! Cítiť hanbu za vlastné hriechy a prijať tak odpustenie a milosť veľkodušnosti odpustiť druhým, lebo ak mi Pán toľko odpustil, kto som ja, aby som neodpustil?“