20.2.2020 Len ten, kto prijíma Ježišovu cestu pokorovania a kríža, je naozaj kresťanom
«Za koho ma pokladajú ľudia?», «A za koho ma pokladáte vy?» – Tieto otázky z Markovho evanjelia boli podkladom rannej homílie Svätého Otca. Evanjelium nás učí istým etapám spoznávania kto je Ježiš, ktorými prešli aj apoštoli. Sú tri: poznať, vyznať a prijať jeho cestu, zvolenú Bohom.
Vyznávať Ježiša vďaka Duchu Svätému
Poznávať Ježiša – to je to, „čo robíme my všetci, keď berieme do rúk Evanjelium, keď deti vedieme na náboženstvo (…), keď ich vodíme na svätú omšu“. Ide však len o prvý krok, tým druhým je vyznávanie Ježiša, vysvetlil pápež.
„A toto nemôžeme urobiť my sami. V Matúšovej verzii Ježiš Petrovi hovorí: „Toto nepochádza od teba. Zjavil ti to Otec“. Ježiša môžeme vyznávať jedine s mocou Boha, so silou Ducha Svätého. Nik nemôže povedať, že Ježiš je Pán a vyznať ho bez Ducha Svätého, hovorí Pavol. My nemôžeme vyznávať Ježiša bez Ducha Svätého. Preto kresťanská komunita musí vždy hľadať silu Ducha Svätého, aby vyznala Ježiša, aby vyslovila, že je Bohom, že je Božím Synom.“
Prijať Ježišovu cestu vedúcu až na kríž
Aký je však cieľ Ježišovej cesty, prečo prišiel? Odpovedať na túto otázku znamená dosiahnuť tretiu etapu cesty poznávania Ježiša. Ježiš začal svojich apoštolov učiť, že bude musieť trpieť, že ho zabijú a že potom vstane z mŕtvych.
„Vyznávať Ježiša znamená vyznávať jeho smrť, jeho zmŕtvychvstanie. To nie je iba vyznať „Ty si Boh“ a tam sa zastaviť. Nie: „Ty si prišiel pre nás a zomrel si za mňa. Vstal si z mŕtvych. Dávaš nám život, sľúbil si nám Ducha Svätého, aby nás viedol“. Vyznávať Ježiša znamená prijať cestu, ktorú Otec pre neho zvolil: pokorovanie.
Pavol Filipanom píše: „Boh poslal svojho Syna, ktorý sa zriekol seba samého, stal sa sluhom, pokoril sa až na smrť, na smrť na kríži.“ Ak neprijímame Ježišovu cestu, cestu pokorovania, ktorú si zvolil pre vykúpenie, potom nielen že nie sme kresťanmi: zasluhujeme si to, čo Ježiš povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan!“
Kto nenasleduje cestu pokorovania, nie je kresťan
Satan dobre vie, že Ježiš je Božím Synom. Avšak Ježiš odmieta jeho „vyznanie“, tak ako zaháňa od seba aj Petra, keď ten odmieta cestu, ktorú si Ježiš zvolil. „Vyznávať Ježiša znamená prijať cestu pokory a pokorovania. A keď Cirkev nejde touto cestou, chybuje, stáva sa svetskou“.
„Keď vidíme mnohých dobrých kresťanov, s dobrou vôľou, ktorí si však zamieňajú náboženstvo s istým sociálnym konceptom dobra, priateľstva, keď vidíme mnohých klerikov, ktorí hovoria, že nasledujú Ježiša, no vyhľadávajú pocty, okázalosť, cesty svetskosti, oni nehľadajú Ježiša: hľadajú seba samých.
Nie sú kresťanmi; hovoria o sebe, že sú kresťanmi, avšak len po mene, pretože neprijímajú Ježišovu cestu, cestu pokorovania. A keď v cirkevných dejinách čítame o mnohých biskupoch, ktorí takto žili, aj o mnohých svetských pápežoch, ktorí nepoznali cestu pokorovania, neprijali ju, musíme sa naučiť, že tadiaľto cesta nevedie.“
Kresťanská rýdzosť v živote a v službe
Svätý Otec rannú homíliu ukončil pozvaním vyprosovať si „milosť kresťanskej rýdzosti“, koherencie, aby sme „nepoužívali kresťanstvo na vyšvihnutie sa nahor“. Treba si vyprosovať milosť nasledovať Ježiša po jeho vlastnej ceste, až k pokorovaniu.
a