20.2.2018 Duchovné cvičenia pápeža: Spytovať si svedomie ohľadom našich túžob
Svätý Otec s Rímskou kúriou pokračujú v programe duchovných cvičení meditáciami na tému duchovného smädu. Dnes ráno ich exercitátor Josè Tolentino de Mendonça, portugalský kňaz, teológ a básnik, uviedol do reflexie nad duchovnou znechutenosťou či lenivosťou. Tá je podľa neho v protiklade ku smädu – ako túžbe po živote. Ako povedal, toto duchovné znechutenie či apatia sa nás niekedy môžu zmocniť a veľmi nám škodia.
„Keď sa zriekneme smädu, začíname umierať, pričom zrieknutie sa smädu znamená „prestať túžiť, nenachádzať potešenie v stretnutiach, rozhovoroch, komunikácii, vo vychádzaní zo seba samých, v plánoch, v prácach i v samotnej modlitbe“, ako aj to, „keď sa zmenšuje naša zvedavosť voči druhému, naša otvorenosť pre neznámo a všetko nám pripadá ako akési déjà vu, ktoré vnímame ako nepotrebnú, neprimeranú a absurdnú ťažobu, ktorá nás gniavi“.
Aj Apoštolská exhortácia pápeža Evangelii gaudium (č. 83) varuje pred akousi „psychológiou hrobu“, ktorá nás vedie k priľnutiu k „sladkastému“ smútku. „Je zjavné, že znechutenosť či depresívne stavy“ sa nemôžu liečiť výlučne „tabletkami“, ale „liečba musí zahŕňať celú osobu. Existuje mnoho skrytých foriem utrpenia, pri ktorých musíme odhaliť, že ich pôvod je zakorenený v tajomstve ľudskej osamotenosti“.
Otec de Mendonça hovoril aj o probléme vyhorenia, tzv. syndrómu „burnout“, čiže emocionálneho vyčerpania. Keď sa cítime opustení, prázdno, ktoré v nás zostáva, vypĺňame úzkosťou či falošnými utišujúcimi prostriedkami, ako sú svetáctvo, alkohol, sociálne siete, konzumizmus či hyperaktivita. Niektorí v sebe nesú rany smútku zo straty blízkych osôb či kvôli zlyhaniam, iní zase rany z opustenia či zneužitia v detstve, ďalší nesú rany z dôvodu prežitej hmotnej biedy či vojny.
Na biblických postavách Jonáša, Jakuba a bohatého mladíka prichádzajúceho za Ježišom, vysvetlil dynamizmus našich túžob po živote a Bohu, ktoré sú niekedy v protiklade s túžbou Boha.Je potrebné spytovať si svedomie s ohľadom na naše túžby, lebo nie vždy je problémom človeka prílišná aktivita, ako skôr to, že nemá adekvátne motivácie.
Odpoveďou na všetky spomínané problémy je Ježiš. Náš vzťah s ním nevyhnutne prechádza tým, že sa mu prispôsobujeme v utrpení, že „pre veci a ľudí, ktorých milujeme, trpíme jeho spôsobom“. Otec de Mendonça citoval aj výraz «Príď» z Knihy Zjavenia apoštola Jána vyjadrujúci hlbokú potrebu Ducha Svätého zo strany Cirkvi:
„Toto slovo nesie stopu všetkého toho, čo potrebujeme, obsahuje dôvod nášho volania, dôvod našej nádeje a mnohokrát dôvod nášho zúfania, nášho zlyhania, našej únavy, ako aj nevyhnutnosť prekonať toto všetko v Bohu. Ten, ktorému dnes hovoríme „Príď!“ je ten istý, kto nám hovorí: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa» (Mt 11,28.29)