20.12.2020 Anjel Pána vo 4. adventnú nedeľu: Povedzme aj my „áno“ Bohu
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto štvrtú a poslednú nedeľu Adventu nám Evanjelium ponúka rozprávanie o Zvestovaní. «Zdravas‘» [Raduj sa; v gréckom origináli], hovorí anjel Márii, «počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš» (Lk 1,28.31). Zdá sa to byť zvestovanie čistej radosti, ktorého cieľom je urobiť šťastnou Pannu Máriu: veď ktorá žena v danej dobe nesnívala, že by sa stala matkou Mesiáša? Avšak, spolu s radosťou, tieto slová Márii vopred oznamujú veľkú skúšku. Prečo? Lebo v danom momente ona bola „panna zasnúbená mužovi“ (porov. v. 27). Pre takú situáciu Mojžišov zákon predpisoval nežiť spolu či pod jednou strechou. Preto by Mária majúc dieťa prestúpila Zákon, a tresty pre také ženy boli hrozné: nasledovalo by ukameňovanie na smrť (porov. Dt 22,20-21). Bezpochyby Božie posolstvo naplnilo Máriino srdce svetlom a silou; avšak, ocitla sa pred rozhodujúcou voľbou: povedať „áno“ Bohu a riskovať tak všetko, vrátane vlastného života, alebo odmietnuť pozvanie a ísť si svojou bežnou cestou.
Čo urobí? Odpovie takto: «Nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38). Nech sa stane (fiat – [po latinsky]). Ale v jazyku, v ktorom bolo Evanjelium napísané, to nie je iba jednoduché „nech sa stane“. Slovesné vyjadrenie naznačuje silnú túžbu, označuje vôľu, aby sa niečo zrealizovalo. Povedané inými slovami, Mária nehovorí: „Ak sa to má stať, nech sa stane…, ak sa inak nedá... “. Nejde o rezignáciu. Nevyjadruje to slabú a ústupčivú akceptáciu, ale vyjadruje to silnú túžba, živú túžbu. Nie je pasívna, ale aktívna. Nemá trpný postoj voči Bohu, ale sama sa hlási k nemu. Je tou zaľúbenou, ktorá je ochotná slúžiť vo všetkom a ihneď svojmu Pánovi. Mohla žiadať trochu času na rozmyslenie alebo dôkladnejšie vysvetlenie, čo by sa to malo stať; azda aj dať nejakú podmienku… Ona však nenaťahuje čas, nenecháva Boha čakať, neodkladá to.
Koľkokrát – teraz sa zamyslime nad sebou – koľkokrát je náš život plný odkladania, aj duchovný život! Napríklad: viem, že je dobré pre mňa sa modliť, ale dnes na to nemám čas… „Zajtra, zajtra, zajtra, zajtra…,“ odkladáme veci: urobím to zajtra. Viem, že pomôcť niekomu je dôležité – áno, mám to urobiť: ale odložím to na zajtra. A zas je to ten istý sled opätovného „zajtra“ – odkladania vecí. Dnes, s Vianocami predo dvermi, Mária nás pozýva neodkladať veci, ale povedať „áno“: „Treba sa mi modliť? – Áno.“ A modlím sa. „Treba pomôcť druhým? – Áno, čo treba spraviť?“ A urobím to. Bez odkladania. Každé „áno“ niečo stojí. Každé „áno“ niečo stojí, ale vždy menej ako stálo ju to odvážne „áno“, to odhodlané „áno“, to „nech sa mi stane podľa tvojho slova“, ktoré nám prinieslo spásu.
A my, aké „áno“ môžeme povedať my? V tomto ťažkom čase, namiesto lamentovania nad tým, v čom všetkom nás pandémia obmedzuje, urobme niečo pre toho, kto má menej ako my: nie entý darček pre nás a pre našich priateľov, ale pre núdzneho, na ktorého nik nemyslí! A ešte ďalšia rada: aby sa Ježiš narodil v nás, pripravme si srdce: poďme sa pomodliť. Nenechajme sa „poháňať vpred“ konzumizmom: „musím nakúpiť darčeky, musím urobiť to a hento…“ Ten chvat stihnúť toľko vecí… To, čo je dôležité, je Ježiš. Konzumizmus nám, bratia a sestry, ukradol Vianoce. V jasličkách v Betleheme nie je nijaký konzumizmus: tam je realita, chudoba, láska. Pripravme si srdce, ako urobila Mária: nech je slobodné od zla, pohostinné, pripravené na návštevu Boha.
«Nech sa mi stane podľa tvojho slova». Je to posledná veta Panny Márie v túto poslednú nedeľu Adventu, a aj pozvanie urobiť konkrétny krok vpred k Vianociam. Lebo ak sa Ježišovo narodenie nedotkne nášho života – môjho, tvojho, všetkých –, ak sa nedotkne života, vyjde naprázdno. V modlitbe Anjel Pána teraz aj my povieme „nech sa mi stane podľa tvojho slova“: Panna Mária nech nám pomáha, aby sme to povedali svojím životom, naším postojom po tieto záverečné dni, aby sme sa dobre pripravili na Vianoce.
„Vianoce, ktoré sú už blízko, nech sú pre každého príležitosťou k vnútornej obnove, k modlitbe, k obráteniu, k pokročeniu vo viere a v bratstve medzi nami. Hľaďme okolo seba, všímajme si predovšetkým tých, čo sú v biede: brat, ktorý trpí – kdekoľvek sa nachádza -, ten brat, ktorý trpí, patrí k nám. Je to Ježiš v jasličkách: kto trpí, je Ježiš. Popremýšľajme nad tým.
A nech sú Vianoce blízkosťou k Ježišovi v tomto bratovi a v tejto sestre. Tam, v núdznom bratovi, sú tie jasličky, ku ktorým nám treba prísť so solidárnosťou. Toto sú živé jasličky: jasličky, v ktorých sa opravdivo stretneme s Vykupiteľom v ľuďoch, čo sú v núdzi. Kráčajme preto smerom k Svätej noci a očakávajme uskutočnenie tajomstva spásy.“