2.6.2017 Ranná homília pápeža Františka: Boží ľud treba pásť s pokorou a láskou
– Ježiš zveruje svoje ovce Petrovi, aby pásol Boží ľud s pokorou a s láskou, a to aj napriek svojim chybám a hriechom. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý slúžil v ranných hodinách omšu v Dome sv. Marty.
Svätý Otec našiel podnet pre svoju kázeň v dnešnom evanjeliu (Jn 21,15-19). Sv. Ján opisuje konverzáciu medzi zmŕtvychvstalým Kristom a Petrom na brehu jazera, tam, kde ho na začiatku svojho verejného účinkovania povolal. Ide o pokojný rozhovor medzi priateľmi, všimol si pápež František, v atmosfére zmŕtvychvstania Pána.
Ježiš zveruje svoje ovce Petrovi, pričom mu trikrát kladie otázku, či ho miluje. „Ježiš si vyberá najväčšieho hriešnika z apoštolov, ostatní utiekli, tento ho zaprel: ,Nepoznám ho’. A Ježiš sa ho pýta: ,Miluješ ma viac, než tamtí?’. Ježiš si volí najväčšieho hriešnika, … aby pásol Boží ľud. A to nás nabáda k uvažovaniu. Ježiš požiadal Petra, aby pásol jeho ovce s láskou:
„Nie pásť so vztýčenou hlavou, ako nejaký veľký vládca. Nie! Pásť s pokorou, s láskou, ako to robil Ježiš. Toto je poslanie, ktoré dal Ježiš Petrovi. Áno, s hriechmi a s chybami. A to natoľko, že hneď po tomto rozhovore sa Petrovi pokĺzne jazyk, pochybí, keď v pokušení zvedavosti hovorí Pánovi: ,A tento učeník, kam pôjde, čo bude robiť?’ Nuž, s láskou, uprostred svojich chýb, svojich hriechov… s láskou: ,Lebo tieto ovce nie sú tvoje ovečky, sú to moje ovečky,’ hovorí Pán. ,Miluj. Ak si môj priateľ, musíš byť ich priateľom’.“
Peter zaprel Ježiša pred slúžkou veľkňaza. Bol si taký istý v zapieraní Pána, ako si bol istý pri vyznaní: «Ty si Kristus, Syn živého Boha» (Mt 16,16). Pápež rovnako pripomenul pohľad Ježiša, ktorý sa stretol s tým Petrovým, keď ho zaprel. A apoštol, tak „odvážny v zapieraní, je schopný trpko zaplakať“:
„A potom, po celoživotnej službe Pánovi, skončil tak ako Pán: na kríži. Nevychvaľuje sa však: ,Skončím ako môj Pán!’. Naopak žiada: ,Prosím, daj ma na kríž s hlavou dole, lebo takto aspoň bude jasné, že nie som Pán, ale služobník’. Toto je to, čo si môžeme vziať z tohto rozhovoru, z tohto tak krásneho, tak pokojného, tak priateľského, tak cnostného dialógu. Nech nám Pán dá vždy milosť kráčať v živote so sklonenou hlavou: s hlavou hore vďaka dôstojnosti, ktorú nám Boh dal, ale s hlavou dole, vediac, že sme hriešnici a že jediným Pánom je Ježiš, my sme služobníci.“