2.5.2021 : S Ježišom môžeme všetko
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V Evanjeliu tejto piatej veľkonočnej nedele (Jn 15,1-8) sa Pán predstavuje ako pravý vinič a hovorí o nás ako o ratolestiach, ktoré nemôžu žiť bez toho, aby boli zjednotení s ním. Hovorí: „Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (v. 5). Nie je vinič bez ratolestí, i obrátene. Ratolesti si sami nevystačia, ale úplne závisia od viniča, ktorý je zdrojom ich existencie.
Ježiš dáva dôraz na sloveso „ostať“. Zopakuje ho až sedemkrát v dnešnom evanjeliovom úryvku. Pred tým, ako opustí tento svet a odíde k Otcovi, Ježiš chce uistiť svojich učeníkov, že aj potom s ním môžu zostať zjednotení. Hovorí: „Ostaňte vo mne a ja [ostanem] vo vás“ (v. 4). Toto „ostaňte“ neznamená žiadny pasívny stav, akési „zadriemanie“ v Pánovi, nechať sa ukolísať životom. Nie, toto to nie je. To zostávanie v ňom, zostávanie v Ježišovi, ktoré nám on ponúka, je zostávaním aktívnym, a tiež vzájomným. Prečo? Lebo ratolesti bez viniča samé nič nezmôžu, potrebujú miazgu, aby mohli rásť a prinášať ovocie; ale aj vinič potrebuje ratolesti, lebo ovocie nevyrastá na kmeni stromu. Je to vzájomná potreba, vzájomné zostávanie v záujme prinášania ovocia. My zostávame v Ježišovi a Ježiš zostáva v nás.
Predovšetkým my potrebujeme jeho. Pán nám chce povedať, že ešte pred dodržiavaním prikázaní, pred blahoslavenstvami, skutkami milosrdenstva, je nevyhnutné byť zjednotení s ním, ostať v ňom. Nemôžeme byť dobrými kresťanmi, ak nezostaneme v Ježišovi. Naopak, s ním môžeme všetko (porov. Flp 4,13). S ním dokážeme všetko.
Ale aj Ježiš, ako vinič s ratolesťami, nás potrebuje. Možno sa nám to zdá odvážne tvrdenie, a preto si položme otázku: v akom zmysle nás Ježiš potrebuje? Potrebuje naše svedectvo. To ovocie, ktoré ako ratolesti máme prinášať, je svedectvo nášho kresťanského života. Potom čo Ježiš vystúpil k Otcovi, je úlohou učeníkov – našou úlohou – pokračovať v ohlasovaní evanjelia slovom i skutkami. A učeníci – my, Ježišovi učeníci – to robia dosvedčovaním jeho lásky: ovocie, ktoré sa má prinášať, je láska. Priľnutí ku Kristovi dostávame dary Ducha Svätého, a tak môžeme konať dobro blížnemu, robiť dobro spoločnosti, Cirkvi. Strom sa pozná po ovocí. Život, ktorý je opravdivo kresťanský, vydáva svedectvo o Kristovi.
A ako to môžeme dokázať? Ježiš nám hovorí: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to“ (v. 7). Aj toto je odvážne: istota, že to, o čo prosíme, nám bude dané. Úrodnosť nášho života závisí od modlitby. Môžeme si vyprosovať, aby sme zmýšľali ako on, konali ako on, videli svet a veci Ježišovými očami. A takto milovať našich bratov a sestry, počnúc od tých najchudobnejších a trpiacich, ako to robil on, a milovať ich jeho srdcom a prinášať vo svete ovocie dobra, ovocie lásky, ovocie pokoja.
Zverme sa do príhovoru Panny Márie. Ona zostala vždy plne zjednotená s Ježišom a priniesla veľa ovocia. Nech nám pomáha ostať v Kristovi, v jeho láske, v jeho slove, aby sme vo svete svedčili o zmŕtvychvstalom Pánovi.
Vstúpili sme do mesiaca máj, v ktorom ľudová nábožnosť vyjadruje mnohorakými spôsobmi úctu k Panne Márii. Tento rok to bude mať charakter „maratónu“ modlitby prostredníctvom významných mariánskych svätýň na vyprosenie konca pandémie. Včera večer bola prvá etapa v Bazilike sv. Petra.