2.3.2017 Ranná homília Svätého Otca vo štvrtok 2. marca: Kompas kresťana
– V rannej homílii vo štvrtok 2. marca pápež František opísal, v čom spočíva základný „kompas kresťana“. Na začiatku pôstnej doby v kaplnke domu sv. Marty Svätý Otec pozval k nasledovaniu ukrižovaného a vteleného Krista. Vychádzajúc z evanjelia dňa (Lk 9,22-25) hovoril o výzve k obráteniu s trojitým poukázaním na človeka, na Boha a na samotné putovanie, čiže nasledovanie Krista.
Realitou človeka je rozhodovať sa medzi dobrom a zlom. Boh nás stvoril slobodných a na nás je rozhodnutie. Boh nás však nenecháva osamelých, ukazuje nám cestu dobra pomocou prikázaní. Potom je tu Božia realita, „ktorá bola pre učeníkov ťažko pochopiteľná“, Ježišova krížová cesta. „Boh sa nám stal podobným vo všetkom okrem hriechu. Nie je tu Boh bez Krista. Boh bez Krista, pozbavený vtelenia, je bohom nereálnym.“
„Božia realita je Kristus vtelený pre nás. Pre našu spásu. Ak sa vzďaľujeme od tejto reality a vzďaľujeme sa Kristovmu krížu a pravde o Pánových ranách, vzďaľujeme sa aj láske, Božej dobročinnej láske, vzďaľujeme sa spáse a vydávame sa cestou ideologickej predstavy o Bohu, ktorá je mu vzdialená. To nie je Boh, ktorý prichádza k nám, ktorý sa stal naším blížnym, aby nás spasil, a zomrel pre nás. Toto je realitou Boha.“
Svätý Otec potom citoval z knihy jedného francúzskeho spisovateľa z minulého storočia, ktorý opisuje dialóg medzi agnostikom a veriacim:
„Agnostik s dobrou vôľou sa pýta veriaceho: «Mojím problémom je, ako môže byť Kristus Bohom. To nechápem.» Veriaci odpovedá: «Pre mňa toto nie je problém. Problémom by bolo, keby sa Boh nestal Kristom.» Toto je realita Boha: Boh sa stal Kristom, Boh sa stal telom, a to je základ skutkov milosrdenstva. Rany našich bratov sú ranami Krista, Božími ranami, pretože Boh sa stal Kristom. To je tá druhá skutočnosť, bez ktorej nemôžeme prežívať pôst. Musíme sa obrátiť, a to nie k abstraktnému Bohu, ale ku konkrétnemu Bohu, ktorý sa stal Kristom.“
Treťou realitou je putovanie. Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: «Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma». (Lk 9,23). „Realita putovania sa vzťahuje na Krista: nasledovať Krista, plniť Otcovu vôľu tak ako on, ako on brať na seba každý deň svoj kríž, zaprieť seba samých, aby sme mohli nasledovať Krista. Nerobiť to, čo chcem ja, ale to, čo chce Ježiš. Nasledovať Ježiša, ktorý hovorí, že na tejto ceste strácame život, aby sme ho potom našli. Je to neustále strácanie života, strácanie toho, čo chcem ja, strácanie pohodlia, znamená to byť stále na Ježišovej ceste, ktorá bola službou bratom, adoráciou Boha. To je tá správna cesta.“
Na záver svätý Otec zdôraznil: „Jedinou bezpečnou cestou je nasledovanie ukrižovaného Krista, pohoršenie kríža.“ A tieto tri skutočnosti vzhľadom na človeka, na Boha a na putovanie sú „kresťanským kompasom“, ktorý nám nedovolí zablúdiť.