2.11.2019 Homília: Identita kresťana, jeho miesto a nádej
Pri slávení eucharistie sa Svätý Otec v homílii prihovoril spontánnymi slovami. Okrem iného povedal:
„Slávenie sviatku všetkých zosnulých v katakombách – je to po prvý raz v živote, čo vstupujem do katakomb – je prekvapením. A aj nám to veľa hovorí. Môžeme myslieť na život týchto ľudí, ktorí sa museli ukrývať, ktorí mali túto kultúru pochovávať mŕtvych a sláviť Eucharistiu tu vnútri.
Je to drsný moment dejín, ktorý však nebol prekonaný… Aj dnes to existuje. Je ich mnoho. Mnoho katakomb v iných krajinách, kde sa dokonca musia naoko tváriť, že majú nejakú oslavu či nejaké narodeniny, aby slávili Eucharistiu, pretože je to tam zakázané. Aj dnes sú kresťania prenasledovaní, viac než v prvých storočiach. Viac. Tieto skutočnosti – katakomby, prenasledovanie kresťanov – a čítania, ktoré zazneli (Múdr 3,1-9; Ž 41-42; Zjv 1,1-7; Mt 5, 1-12) ma vedú k uvažovaniu nad troma slovami: „identita“, „miesto“ a „nádej.“ (…)
no, to je krásne. Je to však len tušenie v porovnaní s touto realitou. Tvoj preukaz totožnosti je toto, a ak ho nemáš, je k ničomu príslušnosť ku združením či hnutím. Buď takto žiješ alebo nie si kresťan. Jednoducho, tak to povedal Pán. Niekto povie, že »nie je ľahké tak žiť … Neviem, ako na to«. Pomáha nám to chápať iný evanjeliovej úryvok, ktorý je akýmsi naším súdnym protokolom
Identita kresťana je táto: blahoslavenstvá. Niet inej. Ak takto konáš, si kresťanom. – „Ale pozri, ja patrím k tomu a tomu združeniu, som z tohto hnutia…“ – Áno, to sú všetko pekné veci. Ale toto je len fantázia oproti tejto realite. Tvoj preukaz totožnosti je tento, a ak ho nemáš, nie sú ti na nič hnutia či iné členstvá. – Áno, ale nie je to ľahké, neviem ako takto žiť…“ – Nuž, je tu iná stať evanjelia, ktorá nám to pomáha lepšie pochopiť, a aj tá pasáž evanjelia bude veľkým protokolom, podľa ktorého budeme súdení. Je to Matúš 25. (…)
Druhé slovo: miesto. Sem sa ľudia prichádzali ukryť, aby boli v bezpečí, a tiež pochovávať svojich mŕtvych. (…) Miesto kresťana je v istom zmysle všade: my nemáme nejaké privilegované miesto v živote. Niektorí ho chcú mať – sú to kvalifikovaní kresťania. Ale týmto hrozí, že zostanú pri tom „kvalifikovanom“ a nechajú upadnúť to „kresťanské“. Kde majú kresťania svoje miesto? „Duše spravodlivých sú v Božích rukách“ – miesto kresťana je v rukách Božích, tam, kde chce on.
Božie ruky sú prebodnuté ruky jeho Syna, ktorý si odniesol tie rany, aby ich ukázal Otcovi a orodoval za nás. Miesto kresťana je v Ježišovom orodovaní u Otca. V Božích rukách, a tam sme bezpeční. Nech sa deje, čo sa deje, aj kríž. Aj to. Naša identita hovorí, že budeme vďační, keď nás prenasledujú, keď proti nám hovoria všetko možné. Ale ak sme v Božích rukách zjazvených láskou, sme bezpeční. Toto je naše miesto.
A dnes si môžeme položiť otázku: A ja, kde sa cítim bezpečnejšie? V Božích rukách, alebo pri iných veciach, s inými istotami, ktoré si „prenajímame“, ale ktoré nakoniec padnú, ktoré nemajú konzistentnosť? Títo kresťania, s týmto preukazom totožnosti, ktorí žili a žijú v Božích rukách, sú mužmi a ženami nádeje: a toto je to tretie slovo, ktoré mi dnes prichádza na myseľ: nádej. (…)
V druhom čítaní sme počuli o videní konca, až všetko bude urobené znovu, bude znovu stvorená vlasť, kam všetci dôjdeme. A k vstupu nebude potrebné nič zvláštne. Len ukážeme svoj preukaz totožnosti. V poriadku, choď ďalej.
Naša nádej je v nebi. Naša nádej je zakotvená tam, a my, s lanom v rukách sa podopierame hľadiac na ten breh rieky, na ktorý musíme prekročiť.
Identita: blahoslavenstvá a 25. kapitola Matúša. Najbezpečnejšie miesto: Božie ruky, zranené z lásky. Nádej: budúcnosť. Kotva je na druhom brehu, ale ja sa pevne držím lana. Vždy pevne sa držím lana. Toľkokrát vidíme len to lano, ani kotvu, ani druhý breh. Ale ty sa len drž pevne lana, a dostaneš sa tam v bezpečí.“
Identita: blahoslavenství a 25. kapitola Matouše. Nejbezpečnější místo: Boží ruce, zraněné z lásky. Naděje: budoucnost. Kotva je na druhém břehu, ale já se pevně držím provazu
Identita: blahoslavenstá a 25. kapitola Matúša. Najbezpečnejšie miesto: Božie ruky, zranené z lásky. Nádej: budúcnosť. Kotva je na druhom brehu, ale ja sa pevne držím lana.
To je dôležité. Stále lnout k tomu povrazu. Niekedy vidíme len povraz, ani kotvu, ani druhý breh. Chop sa teda povrazu, aby si bezpečne dorazil.