19.2.2019 Ranná homília: Keď nás Boh trestá, trpí viac než my
„Dnešná doba nie je lepšia ako bol čas potopy,“ kázal pápež pri rannej omši v kaplnke Domu sv. Marty. Podnetom mu bolo prvé čítanie z knihy Genezis (6,5-8; 7,1-5.10), ktoré opisuje, ako »Pán ľutoval, že urobil ľudí na zemi, veľmi sa zarmútil«, pretože »všetky myslenia a snaženia sŕdc ľudí stále len smerujú k zlému «, a rozhodol sa zahubiť ľudí potopou. »Noe však našiel milosť v Pánových očiach«.
. Zármutok, ktorý pri pohľade na ľudskú zlobu zakúša Boh, a ľútosť nad tým, že stvoril ľudí. „Boh má city – povedal – nie je abstraktom z čistých ideí. A toto je Jeho mystérium. “
„Božie city – city Boha Otca, ktorý nás miluje, a láska je predsa vzťah. Je však schopný sa rozhnevať, rozhorčiť sa. Je to Ježiš, ktorý prichádza a dáva za nás svoj život, trpiac vo svojom srdci… Náš Boh má city. Náš Boh nás miluje srdcom, nie prostredníctvom ideí, miluje nás srdcom. Keď nám prejavuje nežnosť, prejavuje ju srdcom. A keď nás ako dobrý otec trestá, trestá nás so srdcom, trpí viac než my.“
Naša doba nie je lepšia než doba potopy
Ide o „vzťah od srdca k srdcu, dieťaťa k otcovi, ktorý sa otvára. A ak je on schopný zarmútiť sa v srdci, aj my budeme schopní zarmútiť sa pred ním. „Toto nie je sentimentalizmus, toto je pravda“. Dnešné časy nie sú iné než tie pri potope sveta; sú tu problémy, pohromy sveta, chudobní, deti, hladujúci, prenasledovaní, mučení, „ľudia umierajúci vo vojnách, pretože bomby sa dnes vrhajú akoby išlo o cukríky“, upozornil pápež:
„Neverím, že naše časy sú lepšie než tie pri potope, neverím tomu: pohromy sú viac či menej tie isté, obete sú viac-menej tie isté. Pomyslime napríklad na tých najslabších, na deti. Množstvo hladujúcich detí, detí bez vzdelávania – nemôžu rásť v pokoji. Deti bez rodičov, zmasakrovaných vojnami… Detskí vojaci… Pomyslime len na tie deti.“
Plačme tak, ako Ježiš
Treba si vyprosovať milosť mať „také srdce, aké má Boh, mať srdce, ktoré by pripomínalo srdce Boha, srdce brata voči bratom, otca voči deťom, syna voči rodičom. Ľudské srdce, akým je to Ježišovo, je srdcom božským“.
„Je tu tá veľká pohroma potopy, je tu veľká pohroma dnešných vojen, kde účet za hostinu platia slabí, chudobní, deti, skrátka tí, čo nemajú zdroje, aby sa pohli vpred. Pomyslime na to, že Pán je zarmútený vo svojom srdci a priblížme sa k nemu, prihovorme sa mu: „Pane, pozri na všetky tieto veci, ja ti rozumiem“. Utešujme Pána: „Rozumiem ti a som s tebou“, som s tebou v modlitbe, v orodovaní pri všetkých týchto pohromách, ktoré sú ovocím diabla, ktorý chce zničiť Božie dielo.“