19.2.2017 Anjel Pána s pápežom Františkom: „Pomsta nie je nikdy spravodlivá“
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V evanjeliu tejto nedele (Mt 5,38-48) – jednej z tých statí, ktoré najlepšie vyjadrujú „revolučnosť“ kresťanstva – Ježiš ukazuje cestu pravej spravodlivosti skrze zákon lásky, ktorý prekonáva zákon rovnakého odplácania, čiže «oko za oko a zub za zub». Toto staré pravidlo nariaďovalo postihnúť previnilca trestom ekvivalentným spôsobenej škode: smrť pre toho, kto zabil, amputácia pre toho, kto niekoho zranil a tak ďalej. Ježiš nežiada od svojich učeníkov, aby podstupovali zlo, naopak, žiada od nich, aby reagovali, ale nie ďalším zlom, lež dobrom. Jedine tak sa pretrháva reťaz zla: jedno zlo prináša ďalšie zlo, a to zas ďalšie zlo… Pretrháva sa táto reťaz zla a dochádza naozaj ku zmene. Zlo totiž predstavuje „prázdnotu“, absenciu dobra, a prázdnotu nemožno vyplniť ďalšou prázdnotou, ale jedine „plnosťou“, čiže dobrom. Represálie nikdy nevedú k vyriešeniu konfliktov. „Ty si mi ublížil, aj ja ti ublížim“: toto nikdy nerieši konflikt, a nie je to ani kresťanské.
Pre Ježiša môže odmietnutie násilia zahŕňať v sebe aj vzdanie sa legitímneho práva, pričom uvádza niekoľko takých príkladov: nastaviť druhé líce, vzdať sa vlastného odevu či vlastných peňazí, pristúpiť aj na ďalšie obety (porov. Mt 5,39-42). Ale toto zrieknutie sa nemá znamenať, že by sa požiadavky spravodlivosti mali ignorovať alebo im protirečiť. Nie, naopak, kresťanská láska, ktorá sa prejavuje osobitným spôsobom v milosrdenstve, predstavuje vyššie uskutočnenie spravodlivosti. To, čo nás Ježiš chce naučiť, je jasné rozlíšenie, aké musíme robiť medzi spravodlivosťou a pomstou. Rozlišovať medzi spravodlivosťou a pomstou. Pomsta nie je nikdy spravodlivá. Dovoľuje sa nám žiadať spravodlivosť; je našou povinnosťou praktizovať spravodlivosť. Je nám naopak zakázané pomstiť sa alebo akýmkoľvek spôsobom rozdúchavať pomstu, nakoľko je vyjadrením nenávisti a násilia.
Ježiš nechce predkladať nový občiansky poriadok, ale skôr prikázanie lásky k blížnemu, ktoré zahŕňa aj lásku k nepriateľom: «Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú» (v. 44). A toto nie je ľahké. Tieto slová sa nemajú chápať ako schvaľovanie zla vykonaného nepriateľom, ale ako pozvanie k vyššej perspektíve, k perspektíve veľkodušnej, podobnej tej, akú má nebeský Otec, ktorý, ako hovorí Ježiš, «dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých» (v. 45). Aj nepriateľ je totiž ľudskou osobou, stvorenou ako taká na Boží obraz, hoci je v súčasnosti tento obraz zatienený nehodným správaním.
Keď hovoríme o «nepriateľoch», nemáme myslieť na ktovie aké odlišné a nám vzdialené osoby; hovoríme aj o nás samých, ktorí môžeme vojsť do konfliktu s naším blížnym, neraz s našimi členmi rodiny. Koľké nepriateľstvá sú v rodinách, koľké! Uvažujme nad tým. Nepriatelia sú aj tí, ktorí o nás hovoria zle, ktorí nás ohovárajú a krivdia nám. A nie je ľahké toto stráviť. Sme povolaní všetkým týmto odpovedať dobrom, ktoré má aj svoje vlastné stratégie, inšpirované láskou.
Panna Mária nech nám pomáha nasledovať Ježiša po tejto náročnej ceste, ktorá skutočne vyzdvihuje ľudskú dôstojnosť a dáva nám žiť ako synovia/dcéry nášho Otca, ktorý je na nebesiach. Nech nám pomáha praktizovať trpezlivosť, dialóg, odpustenie, a byť tak tvorcami spoločenstva, vytvárateľmi bratstva v našom každodennom živote, predovšetkým v našej rodine.“