19.10.2017 Ranná homília pápeža Františka: Spása nie je „hŕba predpisov“, ale Boží dar
Kiež nám Pán pomôže pamätať na „bezplatnosť“ spásy a Božej blízkosti a na konkrétnosť skutkov milosrdenstva, ktoré od nás chce, či už skutkov telesných alebo duchovných. Tak sa staneme ľuďmi, ktorí pomáhajú „otvoriť bránu“ sebe samým, ako aj druhým
Svätý Otec sa nechal inšpirovať dnešným evanjeliovým úryvkom od sv. Lukáša, v ktorom sa zákonníci a farizeji považujú za spravodlivých. Ježiš ich však upozorňuje na to, že iba Boh je spravodlivý. Zákonníci totižto „vzali kľúč poznania“, ako sa píše v Písme, čo spôsobilo, že sami nemôžu „vstúpiť do kráľovstva a nedovolia vstúpiť ani druhým“ (Lk 11,47-54):
„Môžeme povedať, že toto odňatie schopnosti pochopiť Božie zjavenie, pochopiť Božie srdce, pochopiť Božiu spásu – teda kľúč poznania, je jedno veľké zlyhanie pamäti. Zabúda sa totiž na bezplatnosť spásy; zabúda sa na Božiu blízkosť a zabúda sa na Božie milosrdenstvo. Tí, čo zabúdajú na nezištnosť spásy, Božiu blízkosť a Božie milosrdenstvo, odniesli preč kľúč poznania.“
Zabudli na bezplatnosť. Zabudli na to, že je to „iniciatíva Boha, ktorý nás zachránil a namiesto toho sa stavajú na stranu zákona“. Spása „je podľa nich tam, a takto sa dopracovali k „hŕbe predpisov“, ktoré sa v skutočnosti stávajú pre nich spásou. Takto však „nedostávajú silu Božej spravodlivosti“. Zákon je naopak vždy „odpoveďou na nezištnú lásku Boha“, ktorý sa ujal „iniciatívy“ na našu záchranu. „Keď zabúdame na bezplatnosť spásy, upadáme, strácame kľúč porozumenia dejinám spásy,“stráca sa nám „zmysel Božej blízkosti“:
„Pre nich je Boh tým, kto vytvoril zákon. A to nie je Boh zjavenia. Boh zjavenia je Boh, ktorý s nami začal kráčať počnúc od Abraháma až po Ježiša Krista; Boh, ktorý kráča so svojim ľudom. Keď stratíme tento blízky vzťah s Pánom, upadáme do tej tupej mentality, ktorá verí v sebestačnosť spásy prostredníctvom naplnenia zákona. Ide tu o Božiu blízkosť.“
Keď chýba blízkosť Boha, keď chýba modlitba, nie je možné učiť náuku“ či „vysvetľovať teológiu“ a už vôbec nie „morálnu teológiu“. Teológia sa „robí na kolenách, vždy blízko Boha“. A Pánova blízkosť prichádza „do najvyššieho bodu v ukrižovanom Ježišovi Kristovi“, boli sme tak „ospravodlivení“ Kristovou krvou, ako hovorí sv. Pavol.
Práve preto sú skutky milosrdenstva „uholným kameňom naplnenia zákona“, lebo sa tak „dotýkame Kristovho tela, ktoré trpí v človeku, či už telesne alebo duchovne“.Keď strácame kľúč poznania, ľahko sa zapletieme „s korupciou“. V tejto súvislosti pápež poukázal na „zodpovednosť“ dnešných pastierov v Cirkvi. Keď strácajú alebo berú „kľúč poznania“, zatvárajú „dvere pre nás i pre druhých“:
„Vo svojej krajine som mnohokrát počul, že farári nekrstili deti slobodných matiek, lebo sa nenarodili v kánonicky platnom manželstve. Zatvárali tak dvere, pohoršovali Boží ľud. Prečo? Lebo, srdce týchto farárov stratilo kľúč poznania. Bez toho, aby sme išli ďaleko v čase a priestore, pred troma mesiacmi, v jednej krajine, v jednom meste, chcela dať jedna mamička pokrstiť novorodené dieťa.
Bola však zosobášená civilne s rozvedeným mužom. Farár povedal: ,Áno, áno. Pokrstím dieťa. Ale tvoj manžel je rozvedený, on ostane von, nemôže byť prítomný na slávnosti.’ Toto sa stáva dnes. Farizeji a zákonníci nepatria len do dávnych časov, aj dnes je ich mnoho. Práve preto je dôležité modliť sa za našich pastierov. Modliť sa, aby sme nestratili kľúč poznania a nezatvorili dvere sebe a ani ľuďom, ktorí chcú vstúpiť.“