18.12.2017 Svätý Otec sa cez telemost rozprával so študentmi tokijskej Univerzity Sophia
:
„Mnohí majú o Vás dobrý obraz, ale aký je obraz, ktorý máte o sebe Vy?“ Pápež odpovedal:
„Keď sa češeme, umývame si tvár, pozeráme sa do zrkadla. Ale keď sa zrkadlo stane súčasťou tvojho života, začneš sa zhovárať so zrkadlom, v postoji takmer alebo celkom narcistickom, dospeješ k chorobnej zahľadenosti do seba, k autoreferencialite. Myslím si, že musíme byť veľmi pozorní, keď sa snažíme posudzovať seba samých. Musíme si dať pozor, aby sme neupadli do zrkadlového hodnotenia. Pretože to nás oklame a vždy nás bude klamať. Pýtal si sa, aký mám obraz o sebe samom. Snažím sa neobzerať sa v zrkadle. Je to totiž jedna vec, ktorej sa musíš neustále chrániť, pretože márnomyseľnosť ťa môže ovládnuť všade. Usilujem sa raz či dva razy za deň pozrieť sa do svojho vnútra na veci, ktoré som pociťoval počas dňa, na veci, ktoré sa udiali vo mne, … aby som súdil sám seba z toho, čo som konal, z rozhodnutí, ktoré som urobil, z postojov, ktoré som mal.“
„Myslím si, že som hriešnik, ktorého Boh veľmi miloval a ešte stále ho miluje. A toto ma robí veľmi šťastným.“
Študenti sa opýtali aj na pápežov dojem, aký má z Japonska a či má úmysel prísť ich navštíviť. Svätý Otec spomenul, že v minulosti raz krajinu navštívil, keď strávil týždeň v Tokiu. Svoju predstavu o Japoncoch vyjadril slovami:
„Národ ideálov, národ hlbokej náboženskej schopnosti, národ pracovitý, národ, ktorý veľa trpel. Japonsko mi dáva vidieť aj niektoré problémy, ako je prehnaná konkurencia, súťaživosť, konzum, konzum, a ešte raz konzum… Ten ti môže poškodiť a obrať ťa o tú silu, ktorú máš. O tú veľkú silu ideálu. Je to prehnané zameranie na výkon a na súťaženie.“
„Japonsko je veľkou krajinou, obdivujem ho. Určite by som rád prišiel. Už som dostal oficiálne pozvanie. Neviem, či budem môcť prísť skoro alebo nie, pretože mám pred sebou veľa ciest. Ale je to národ, ktorý mám veľmi rád.“
Na záver celá sála zaspievala pápežovi Františkovi vianočnú pieseň