18.12.2017 Ranná homília pápeža Františka: Jozef sa vedel ujať otcovstva i tajomstva ako „Otcov tieň“
V rannej homílii sa dnes Svätý Otec zameral na osobu sv. Jozefa. Pripomenul, ako „prevzal na seba otcovstvo, ktoré nebolo jeho: pochádzalo od Otca“, ako sa staral sa o malého Ježiša až do dovŕšenia dospelosti. Keď máme problémy, v utrpení, keď zažívame tmu, učme sa od sv. Jozefa, ktorý vie, čo to znamená „kráčať v tme“, vie „ako sa načúva Božiemu hlasu“, vie „ako sa potichu kráča vpred“.
Pápež František komentoval úryvok Matúšovho evanjelia (Mt 1,18-24, že Ježiš sa narodil z Márie, manželky Jozefa, syna Dávidovho. Svätý Otec pripomenul pocity sv. Jozefa, keď na Márii začínajú byť „viditeľné“ znaky tehotenstva, po tom ako sa vrátila od Alžbety. Pápež hovoril o „pochybnostiach“ muža, o jeho „bolesti“o jeho „utrpení“, zatiaľ čo všetci okolo začínajú roznášať klebety.
On „nechápal“ ale vedel, že Mária je „Božou ženou“. A tak sa rozhodol „prepustiť ju v tichosti“, bez „verejného“ obvinenia; až kým „nezasiahol Pán“cez anjela vo sne, ktorý Jozefovi vysvetlil, že to dieťa, „ktoré sa v nej počalo“pochádza „od Ducha Svätého“. A tak „uveril a poslúchol“.
„Jozef vnútorne bojoval. Uprostred toho boja zaznieva Boží hlas: «Vstaň!» – toto «vstaň», je v Biblii mnohokrát na začiatku nejakého poslania. «Vstaň!», zober Máriu a priveď ju do svojho domu. Zhosti sa tejto situácie, zober ju do svojich rúk a choď vpred. Jozef nešiel hľadať útechu u priateľov, nešiel za psychiatrom, aby mu vysvetlil ten sen… Nie, on uveril a kráčal vpred. Vzal situáciu do svojich rúk. Ale čo to mal Jozef zobrať do rúk? Aká to bola situácia? Čoho sa mal Jozef ujať? Dvoch vecí. Otcovstva a tajomstva.“
Jozef sa teda musel zhostiť otcovstva. A to už cítime „z Ježišovho rodokmeňa“, v ktorom sa vysvetľuje, ako „sa myslelo, že je Jozefovým synom“:
„On zobral na seba otcovstvo, ktoré nebolo jeho, pochádzalo do Otca. A túto úlohu vykonával ďalej tak, že sa nielen staral o obživu Márie a dieťaťa, ale tiež vychovával dieťa, učil ho remeslu, sprevádzal ho k zrelosti muža. «Byť súčasťou otcovstva, ktoré nie je tvoje, je Božie.» A toto všetko bez toho, aby niečo povedal. V evanjeliu niet jediného slova, ktoré by povedal Jozef. Muž tichosti, tichej poslušnosti.
Muž, ktorý „berie do rúk“tajomstvo, je to tajomstvo „privedenia ľudu späť k Bohu“, tajomstvo „nového stvorenia“ ktoré, ako hovorí liturgia, je „nádhernejšie“ než to prvé.
„Jozef vezme do rúk toto tajomstvo a pomáha: svojím mlčaním, svojou prácou, až dovtedy, pokiaľ ho Boh nepovolá k sebe. O tomto mužovi, ktorý sa zhostil otcovstva a tajomstva, sa hovorí, že bol tieňom Otca: tieňom Boha Otca. A ak sa Ježiš ako človek naučil povedať „otecko“, „otec“ svojmu Otcovi, ktorého poznal ako Boh, tak sa to naučil zo života, zo svedectva Jozefa: muža, ktorý chráni, muža, ktorý vychováva, muža, ktorý udržiava každé otcovstvo a každé tajomstvo, ale nič si nenecháva pre seba.“
Toto je ten „veľký Jozef“, ktorého Boh potreboval, aby udržiaval „tajomstvo prinavrátenia ľudu k novému stvoreniu“, zakončil adventnú homíliu Svätý Otec.