17.5.2015 Kanonizácia štyroch rehoľníčok priniesla osobitnú radosť Palestíne
– Svätý Otec František dnes pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľné sestry
Homília pápeža Františka pri kanonizačnej slávnosti
„Skutky apoštolov nám predstavili rodiacu sa Cirkev vo chvíli vyvolenia toho, ktorého Boh povolal nastúpiť na Judášovo miesto v kolégiu apoštolov. Nejde o prevzatie funkcie, ale služby. A naozaj, Matej, na ktorého padne výber, prijíma poslanie, ktoré Peter definuje takto: «Treba teda, […] aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania» – Kristovho zmŕtvychvstania (Sk 1,21-22). Do týchto slov zhŕňa, čo znamená patriť medzi Dvanástich: znamená to byť svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. To, že hovorí «spolu s nami», umožňuje pochopiť, že poslanie ohlasovať vzkrieseného Krista nie je individuálnou úlohou; má sa prežívať v komunitnom duchu, v apoštolskom kolégiu a so spoločenstvom. Apoštoli priamo zažili podivuhodnú skúsenosť Zmŕtvychvstania; sú očitými svedkami tejto udalosti. Vďaka ich spoľahlivému svedectvu mnohí uverili, a z viery vo vzkrieseného Krista sa zrodili a neprestajne sa rodia kresťanské spoločenstvá. Aj dnes zakladáme našu vieru na zmŕtvychvstalom Pánovi podľa svedectva apoštolov, ktoré sa k nám dostalo prostredníctvom poslania Cirkvi. Naša viera je pevne spätá s ich svedectvom ako v neprerušenej reťazi zloženej v priebehu storočí nielen z apoštolov, ale aj mnohých, premnohých kresťanských pokolení. Napodobňovaním apoštolov je každý Kristov učeník povolaný stať sa svedkom jeho vzkriesenia, a to najmä v takých ľudských prostrediach, v ktorých je najviac zabúdania na Boha a poblúdenosti človeka.
Aby sa to dalo uskutočniť, je potrebné zostať vo vzkriesenom Kristovi a v jeho láske, ako nám to pripomenul Prvý Jánov list: «Kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom» (1 Jn 4,16). Ježiš to nástojčivo pripomínal svojim učeníkom: «Zostaňte vo mne… Zostaňte v mojej láske» (Jn 15,4.9). Toto je tajomstvo svätých: prebývať v Kristovi, spojení s ním ako ratolesti na viniči, aby prinášali veľa ovocia (porov. Jn 15,1-8). A toto ovocie nie je nič iné ako láska. Táto láska sa skvie vo svedectve sestry Jany Emílie de Villeneuve, ktorá zasvätila svoj život Bohu a chudobným, chorým, väzneným, vykorisťovaným tak, že sa pre nich a pre všetkých stala konkrétnym znamením Pánovej milosrdnej lásky.
Vzťah so vzkrieseným Ježišom je takpovediac ‚ovzduším‛, v ktorom kresťan žije a v ktorom nachádza silu zostať verný evanjeliu aj uprostred prekážok a nepochopení. «Zostaňte v láske»: toto činila aj sestra Mária Kristína Brandová. Bola celkom pohltená zanietenou láskou ku Kristovi, a z modlitby, zo stretnutia od srdca k srdcu so vzkrieseným Ježišom prítomným v Eucharistii prijímala silu znášať utrpenie a rozdávať sa ako rozlámaný chlieb mnohým od Boha vzdialeným ľuďom a hladným po skutočnej láske.
Podstatný prvok vydávania svedectva o vzkriesenom Pánovi je jednota medzi nami, jeho učeníkmi, podľa vzoru tej jednoty, ktorá je medzi ním a Otcom. Aj dnes zaznela v evanjeliu Ježišova modlitba v predvečer umučenia: «Aby boli jedno ako my» (Jn 17,11). Z tejto večnej lásky medzi Otcom a Synom, ktorá sa vlieva do nás prostredníctvom Ducha Svätého (porov. Rim 5,5), čerpá silu naše poslanie a naše bratské spoločenstvo; z nej vždy nanovo vyviera radosť z nasledovania Pána na ceste jeho chudoby, jeho panenstva a jeho poslušnosti, a tá istá láska povoláva k rozvíjaniu kontemplatívnej modlitby. Pozoruhodným spôsobom to zakúsila sestra Mária Baouardyová, ktorá, pokorná a nevzdelaná, dokázala dávať rady a teologické vysvetlenia s veľkou jasnosťou, ako ovocie jej dialógu s Duchom Svätým. Poslušná poddajnosť voči Duchu Svätému z nej taktiež urobila nástroj stretnutia a spoločenstva s moslimským svetom. Tak aj sestra Mária Alfonzína Danil Ghattasová dobre pochopila, čo znamená vyžarovať Božiu lásku v apoštoláte a stať sa svedkom miernosti a jednoty. Ponúka nám jasný príklad toho, ako veľmi je dôležité stať sa zodpovednými jedni za druhých, žiť v službe jeden pre druhého.
Zotrvávať v Bohu a v jeho láske, aby sme slovom a životom ohlasovali Ježišovo vzkriesenie, svedčili o jednote medzi nami a o láske ku všetkým. Takto činili štyri dnes kanonizované svätice. Ich žiarivý príklad stavia otázky aj pred náš kresťanský život: Akým som svedkom vzkrieseného Krista? To je otázka, ktorú si musíme klásť. Ako v ňom ostávam, ako prebývam v jeho láske? Som schopný ‚zasievať‛ v rodine, v pracovnom prostredí, v mojom spoločenstve, to zrno jednoty, ktoré nám on daroval umožňujúc nám účasť na trojičnom živote?
Dnes si pri návrate domov odnesme so sebou radosť z tohto stretnutia so vzkrieseným Pánom, rozvíjajme v srdci úsilie prebývať v Božej láske, zostávajúc spojení s ním i medzi nami navzájom a kráčajúc v stopách týchto štyroch žien, vzorov svätosti, ktoré nás Cirkev pozýva napodobňovať.“
V závere slávnosti Svätý Otec pozdravil všetkých, ktorí prišli na svätorečenie, osobitne oficiálne delegácie z Palestíny, Francúzska, Talianska, Izraela a Jordánska. Pozdravil sestry, ktoré sú členkami rehoľných spoločenstiev štyroch nových svätíc ako ich duchovné dcéry. Zaželal duchovné ovocie krajinám, ktoré boli ich vlasťou: „Nech na ich príhovor Pán udelí nový misionársky impulz krajinám ich pôvodu. Inšpirujúc sa ich príkladom milosrdenstva, lásky a zmierenia, nech kresťania týchto krajín hľadia s nádejou do budúcnosti, napredujúc na ceste solidárnosti a bratského spolunažívania.“