17.12.2017 Návod pápeža Františka na hlbokú radosť – Anjel Pána v nedeľu „Gaudete“
Pápežovi Františkovi, ktorý v dnešný deň slávi svoje 81. narodeniny, ešte predpoludním prišli zablahoželať dobrovoľníci z Vatikánskej detskej ambulancie Santa Marta spolu s deťmi, ktoré využívajú služby tohto zariadenia a ich rodičmi. V neformálnej atmosfére sa Svätý Otec podelil s rodičmi s niekoľkými myšlienkami o výchove detí a zároveň sa detí povypytoval, ako to vidia oni samé. Najprv bola reč o radosti:
„Radosť detí je poklad. A musíme urobiť všetko pre to, aby zostali radostnými, pretože radosť je ako dobrá pôda. Radostná duša je ako dobrá zem, ktorá dáva dobrý rast životu, s dobrým ovocím.“
Rodičov potom Svätý Otec požiadal o tri veci:
„Prvá vec: chráňte radosť detí. Nezarmucujte ich. Keď deti vidia, že doma sú problémy, keď sa rodičia hádajú, trpia.“
„Druhá vec: aby deti dobre vyrastali, veďte ich k tomu, aby sa rozprávali so starými rodičmi. … Pretože starí rodičia majú pamäť, majú korene a sú tými, ktorí dajú korene deťom.“
„A tretia rada, ktorú vám dám: učte ich zhovárať sa s Bohom. Nech sa naučia modliť, povedať, čo cítia v srdci.“
Po stretnutí s rodinami, ktoré sa pohostili na narodeninovej pizzi, sa už Svätý Otec presunul do Apoštolského paláca, kde presne na poludnie z okna svojej pracovne pozdravil prítomných na
Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Uplynulé dve nedele nám liturgia zdôraznila, čo znamená zaujať postoj bdelosti a v čom konkrétne spočíva pripravovanie cesty Pánovi. V túto Tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa tiež nazýva „radostnou nedeľou“, nás liturgia vyzýva zachytiť ducha, v ktorom sa toto všetko má udiať, presnejšie povedané, vyzýva nás k radosti.
Svätý Pavol nás pozýva pripraviť sa na Pánov príchod troma postojmi. Dobre počúvajte: tri postoje. Prvým je ustavičná radosť; druhým vytrvalá modlitba; tretím je neprestajné vzdávanie vďaky. Ustavičná radosť, vytrvalá modlitba a neprestajné vzdávanie vďaky.
Prvým postojom je ustavičná radosť: „Ustavične sa radujte!“ (1 Sol 5,16), hovorí sv. Pavol. Oplatí sa stále zotrvávať v radosti, aj keď sa veci nedejú, ako by sme si želali; no je tu aj tá hlboká radosť, ktorou je pokoj: vnútorná radosť. Pokoj predstavuje radosť „na prahovej úrovni“, ale je to radosť.
Obavy, ťažkosti a útrapy križujú život každého človeka, poznáme to všetci. Častokrát sa i realita, ktorá nás obkolesuje zdá byť nehostinnou a suchopárnou, pripomínajúcou púšť, v ktorej zaznieva hlas Jána Krstiteľa, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu (porov. Jn 1,23). Práve slová Jána Krstiteľa ale odhaľujú, že naša radosť sa opiera o istotu, že táto púšť je predsa len niekým obývaná: „Medzi vami“ – hovorí Ján Krstiteľ – „stojí ten, ktorého nepoznáte“ (v. 26).
Je to Ježiš, poslaný Otcom, aby prišiel – ako zdôrazňuje Izaiáš – „hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie, ohlásiť rok milosti Pána“ (61,1-2). Tieto slová, ktoré Ježiš neskôr pri kázaní v nazaretskej synagóge vztiahne na seba (porov. Lk 4,16-19), vysvetľujú, že jeho misia vo svete spočíva v oslobodení z hriechu a z osobného i spoločenského otroctva, ktoré je dôsledkom hriechu. Ježiš prišiel na zem, aby ľuďom prinavrátil ich dôstojnosť a slobodu Božích detí, čo môže jedine on uskutočniť a priniesť tým radosť.
Radosť, príznačná pre očakávanie Mesiáša, je založená na vytrvalej modlitbe: toto je druhý postoj. Sv. Pavol hovorí: „Bez prestania sa modlite“ (1 Sol 5,17). Modlitbou môžeme vstúpiť do pevného vzťahu s Bohom, ktorý je zdrojom pravej radosti. Radosť kresťana nie je niečím, čo možno kúpiť; radosť kresťana pochádza z viery v Ježiša Krista a zo stretnutia s ním, ktorý je dôvodom našej radosti.
Čím viac sme zakorenení v Kristovi, čím bližšie sme pri ňom, tým viac zažívame vnútorný pokoj, a to aj uprostred každodenných protivenstiev. Z tohto dôvodu kresťan, ktorý sa stretol s Ježišom, nemôže byť prorokom zlých zvestí, ale svedkom a poslom radosti; radosti, ktorá sa má zdieľať s ostatnými; nákazlivej radosti, ktorá učiní životnú cestu menej vyčerpávajúcou.
Tretí postoj, na ktorý ukazuje sv. Pavol je neprestajné vzdávanie vďaky, t. j. láska naplnená vďačnosťou voči Bohu. On je totiž voči nám nesmierne štedrý a my sme pozvaní vždy si uvedomovať jeho dobrodenia, jeho milosrdnú lásku, trpezlivosť a dobrotu, a tak žiť v ustavičnej vďake.
Radosť, modlitba a vďačnosť sú tri postoje, ktoré nás pripravujú prežívať Vianoce rýdzim spôsobom. Radosť, modlitba a vďačnosť. Povedzme to všetci spolu: radosť, modlitba a vďačnosť. [Zhromaždenie viac ráz opakuje.]
V tejto poslednej etape Adventnej doby sa zverme do materského príhovoru Panny Márie. Ona je „príčinou našej radosti“, nielen tým, že zrodila Ježiša, ale že nás neustále odkazuje k nemu.
„Srdečně zdravím děti, které si přišly pro požehnání figurek Dítěte Ježíše. Je krásné, že si odtud mohu přečíst transparent: Oratoř je pro všechny! I druhý, který hlásá: Vždycky je tu pro tebe místo! Až se budete doma před jesličkami modlit se svými rodiči nechte se přitáhnout dětskou něhou Ježíše, který se narodil jako chudý a slabý mezi námi, aby nás obdařil svojí láskou. To jsou pravé Vánoce. Když odstraníme Ježíše, co zůstane z Vánoc? Prázdný svátek. Nelze Vánocům odnímat Ježíše! Ježíš je středem Vánoc, Ježíš – to jsou pravé Vánoce.“