17.1.2015 Pápež František postihnutým tajfúnom: „Kristus odpovedá svojím srdcom z kríža“
Spontánna homília Svätého Otca Františka počas svätej omše 17. januára 2015 v Taclobane na Filipínach
„V prvom čítaní sme počuli, že máme veľkňaza, ktorý je schopný cítiť s našimi slabosťami, lebo on sám bol skúšaný vo všetkom okrem hriechu (porov. Hebr 4,15). Ježiš je ako my. Ježiš žil ako my. Je nám vo všetkom podobný. Je nám podobný vo všetkom. Vo všetkom okrem hriechu, lebo on nebol hriešnikom. No aby nám bol viac podobný, zaodel sa, vzal na seba naše hriechy. Urobil sa hriechom (porov. 2 Kor 5,21)! A toto hovorí sv. Pavol, ktorý to veľmi dobre poznal. Ježiš ide vždy pred nami a keď my prechádzame cez nejaký kríž, on už tade prešiel skôr.
Keď sa tu dnes všetci stretávame, 14 mesiacov po tom, ako tadiaľto prešiel tajfún Yolanda, je to preto, že máme istotu, že nebudeme sklamaní vo viere, lebo Ježiš tým prešiel skôr. Vo svojom utrpení vzal na seba všetky naše utrpenia. Dovoľte mi zveriť sa vám – keď som v Ríme videl túto katastrofu, cítil som, že musím prísť. V tých dňoch som sa rozhodol podniknúť sem cestu. Chcel som prísť, aby som bol s vami. Trochu neskoro – možno poviete, a je to pravda, no som tu.
Som tu, aby som vám povedal, že Ježiš je Pán, že Ježiš nesklame, nepodvádza. ‚Otče‛ – môže mi jeden z vás povedať – ‚mňa sklamal, lebo som prišiel o dom, stratil som všetko, čo som mal, som chorý…‛ – To, čo hovoríš, je pravda a ja rešpektujem tvoje pocity. No vidím ho tam, priklincovaného. Odtiaľ nás nepodvádza. Bol zasvätený ako Pán, na tom tróne, a tam prešiel všetkými pohromami, ktoré máme aj my. Ježiš je Pánom! A je Pánom z kríža, tam kraľoval. Preto je schopný nás pochopiť, ako sme to počuli v prvom čítaní (Hebr. 4,12-16). Stal sa nám vo všetkom podobným. Preto máme Pána, ktorý je schopný plakať spolu s nami, je schopný sprevádzať nás v tých najťažších chvíľach života.
Mnohí z vás ste prišli o všetko. Neviem, čo vám povedať. Ale Pán to vie. Niektorí z vás stratili časť svojich rodín. Všetko, čo môžem urobiť, je zostať v mlčaní a kráčať s vami všetkými s mojím stíšeným srdcom... Mnohí z vás sa pýtali: Prečo, Pane? A každému z vás, do vášho srdca, Kristus odpovedá svojím srdcom z kríža. Nemám pre vás ďalšie slová. Hľaďme na Krista. On je Pán a on nás chápe, lebo prešiel všetkými skúškami, ktoré nás zastihli.
A pri ňom, pribitom na kríži, stála matka. My sme ako to dieťa, čo stojí tam dole: ktoré vo chvíľach bolesti, žiaľu, v momentoch, keď ničomu nerozumie, vo chvíľach, keď sa chce búriť, zostáva mu jedine vystrieť ruku a chytiť sa jej sukne a povedať jej: ‚Mama!‛ Tak ako dieťa, ktoré keď má strach, povie: ‚Mama!‛ Je to možno jediné slovo, ktoré dokáže vyjadriť to, čo cítime v temných chvíľach: ‚Matka! Mama!‛
Vytvorme spolu chvíľu ticha. Hľaďme na Pána: on nás dokáže pochopiť, lebo sám prešiel všetkým týmto. A hľaďme na našu matku a ako dieťa, ktoré stojí dolu, uchopme jej sukňu a s celým srdcom jej povedzme: ‚Matka!‛ Vykonajme v tichu túto modlitbu, každý nech jej povie to, čo cíti…“
Slová Svätého Otca na záver eucharistického slávenia v Taclobane:
„Práve sme slávili utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ježiš nás predišiel na tejto ceste a sprevádza nás vždy, keď sa zídeme k modlitbe a k sláveniu. Vďaka ti, Pane, za to, že si dnes s nami. Vďaka ti, Pane, za to, že s nami zdieľaš naše bolesti. Vďaka, že nám dávaš nádej. Vďaka Pane, za tvoje veľké milosrdenstvo. Vďaka, že si si prial byť ako jeden z nás. Vďaka Pane, lebo ty si vždy pri nás, dokonca aj vo chvíľach kríža. Vďaka Pane za to, že nám dávaš nádej. Pane, nech sa nedáme nikým obrať o nádej! Vďaka Pane, lebo v tých najtemnejších chvíľach tvojho života, na kríži, si pamätal na nás a zanechal si nám Matku, tvoju Matku. Vďaka Pane, že si nás nenechal sirotami.“
17.1.2015 Pápež vyzval Filipíny pracovať na povznesení chudobných
Príhovor Svätého Otca Františka kňazom, rehoľníkom, bohoslovcom a rodinám v diecéze Palo, oblasti Filipín najviac postihnutej tajfúnom. Z dôvodu zmeny programu pre nepriaznivé počasie Svätý Otec príhovor, ktorý mal predniesť 17. januára 2015 v katedrále v Palo, odovzdal veriacim v písomnej podobe.
Drahí bratia a sestry,
všetkých vás pozdravujem s veľkou láskou v Pánovi. Som rád, že sa stretáme v tejto Katedrále Premenenia Pána. Tento dom modlitby, spolu s mnohými ďalšími, bol reštaurovaný vďaka významnej štedrosti a obetavosti mnohých ľudí. Vypína sa ako výrečný znak nesmiernej rekonštrukčnej snahy vás i vašich blízkych po zničení tajfúnom Yolanda. Je pre nás všetkých i pamiatkou toho, že v pohromách a utrpeniach náš Boh opätovne koná a všetko robí nové.
Mnohí z vás si veľa vytrpeli, nielen pre deštrukciu spôsobenú búrkou, ale pre stratu príbuzných a priateľov. Zverme dnes Božiemu milosrdenstvu všetkých zosnulých a vyprosujme Božiu útechu a pokoj pre tých, ktorí ešte plačú. Zvlášť pamätajme na tých, ktorým bolesť bráni ísť ďalej. Zároveň ďakujme Pánovi za všetkých, čo v posledných mesiacoch odnášali trosky, navštevovali chorých a zomierajúcich, utešovali trpiacich a pochovávali mŕtvych. Ich dobrota a nezištná pomoc mnohých ľudí z celého sveta sú skutočným znamením toho, že Boh nás nikdy neopúšťa.
Chcem tu obzvlášť poďakovať mnohým kňazom a zasväteným, ktorí s obrovskou obetavosťou odpovedali na zúfalú odkázanosť ľudí z najtvrdšie zasiahnutých lokalít. Prostredníctvom vašej prítomnosti a lásky ste vydali svedectvo krásy a pravdy evanjelia. Sprítomnili ste Cirkev ako prameň nádeje, uzdravenia a milosrdenstva. Spolu s mnohými vašimi blízkymi ste tiež preukázali hlbokú vieru a húževnatosť filipínskeho národa. Mnohé príbehy osobnej obetavosti a dobroty počas temných dní treba pripomínať a ďalej podávať budúcim generáciám.
Pred chvíľou som požehnal nové centrum pre chudobných, ktoré sa vypína ako ďalšie zo znamení starostlivosti a pozornosti Cirkvi voči našim núdznym bratom a sestrám. A je ich veľa! Ako veľmi ich Boh miluje! Dnes z tohto miesta, ktoré zakúsilo hlboké utrpenie a núdzu, prosím, aby sa robilo viac pre chudobných. Žiadam si najmä, aby sa s chudobnými celej krajiny zaobchádzalo férovo, aby sa rešpektovala ich dôstojnosť, aby politické a ekonomické rozhodnutia boli spravodlivé a zahrňujúce všetkých, aby sa rozvinuli pracovné a vzdelávacie príležitosti a aby boli odstránené prekážky v prístupe k sociálnym službám. Naše zaobchádzame s chudobnými bude kritériom, podľa ktorého budeme súdení (porov. Mt 25,40.45). Prosím všetkých vás a tých, čo sú zodpovední za dobro spoločnosti, o obnovenie záväzku k sociálnej spravodlivosti a povzneseniu chudobných, ako tu, tak aj na celých Filipínach.
Napokon sa chcem úprimne poďakovať tu prítomným mladým, vrátane seminaristov a mladých rehoľníkov. Mnohí z vás preukázali hrdinskú obetavosť v situácii spôsobenej tajfúnom. Verím, že si budete vždy vedomí, že pravé šťastie spočíva v pomáhaní iným, v rozdávaní sa pre druhých v sebaobetovaní, v preukazovaní milosrdenstva a súcitu. Tak budete hybnou silou pri obnove spoločnosti, nielen pri obnovovaní budov, ale najmä budovaním Božieho kráľovstva, kráľovstva svätosti, spravodlivosti a pokoja vo vašej rodnej krajine.
Drahí kňazi a zasvätené osoby, milé rodiny a priatelia, v tejto Katedrále Premenenia Pána prosme, aby náš život bol aj naďalej podporovaný a premieňaný mocou jeho zmŕtvychvstania. Všetkých vás zverujem láskavej ochrane Panny Márie, Matky Cirkvi. Nech vyprosí vám i všetkým milovaným obyvateľom tejto zeme požehnanie útechou, radosťou a pokojom od Pána. Nech vás Boh všetkých žehná!