16.11.2019 Laici sú Kristovými svedkami v súkromnom živote i v spoločnosti
Cirkevné cítenie a bratský pohľad
Cítiť so srdcom Cirkvi, ktorá je Matkou – to je prvý postoj nevyhnutný k práci dikastéria. Pápež jeho členov vyzval prekročiť vlastnú diecézu, hnutie, rehoľu či duchovnú tradíciu a prejsť k širšej, univerzálnej perspektíve. K princípu spolucítenia s Cirkvou patrí zároveň aj svornosť všetkých, bez zvýhodňovania a uprednostňovania. Dôležitým prvkom práce dikastéria je aj chránenie dejín a živej tradície rodiny, povedal pápež.
Mať pohľad bratov a sestier vo viere – to je druhý postoj, s akým majú členovia Dikastéria pre laikov, rodinu a život pracovať v prospech veriacich laikov. Keďže úlohou dikastéria je aj formácia veriacich a upevňovanie ich identity a misie vo svete, pápež zdôraznil nevyhnutnosť osobného vzťahu veriacich s Bohom:
„Akákoľvek kresťanská formácia sa musí vždy opierať o základnú skúsenosť stretnutia sa s Bohom a o sviatostný život“. Ako „bratia a sestry vo viere“ viete, aj to, že formácia sa nemôže sústreďovať len na činnosť: v našich časoch je podstatne dôležité učiť deti, mládež, mladých, zosobášené páry, aby mali modlitebný život, každodenný rodinný rozhovor s Bohom. V tomto ohľade netreba mať strach zveriť laikom sprevádzanie iných laikov v duchovnom živote.“
Rozvíjať krstnú milosť
„Pomôcť im rásť vo vedomí, že sú Kristovými svedkami v súkromnom živote i v spoločnosti; povedal by som, takmer „viditeľnými znameniami“ prítomnosti Krista v každom prostredí. Základ toho je v krste. … Vo svete existuje mnoho veriacich laikov, ktorí žijúc s pokorou a úprimnosťou svoju vieru, stávajú sa veľkými svetlami pre tých, čo žijú v ich blízkosti.“
„Rozšírte pohľad na všetkých bratov vo viere, na každú sociálnu kategóriu a na každý región sveta. To vám veľmi pomôže kreatívne a realisticky myslieť na to, ako môže byť dikastérium podporou cirkvám pri sprevádzaní pokrstených, aby žili s radosťou, presvedčením a vernosťou svoju príslušnosť ku Kristovi, stávajúc sa misionárskymi učeníkmi, protagonistami v podporovaní života, v obrane správneho úsudku, spravodlivosti, pokoja, slobody, pri podporovaní zdravého spolunažívania medzi národmi a kultúrami.“
Vyhýbať sa klerikalizácii laikov
„Vy ste laici, musíte pracovať s laikmi a nie ich klerikalizovať. Mnohokrát sa stalo i v predošlej mojej diecéze, že prišiel farár a povedal mi: Mám úžasného laika. Vie urobiť úplne všetko. Urobíme ho diakonom? Aby bol naďalej laikom?
Aj tento fenomén vidím v diakonoch. Stávajú sa stálymi diakonmi a namiesto toho, aby boli strážcami služby v diecéze, rýchlo hľadia na oltár a skončia ako „nerealizovaní kňazi“, kňazi na pol ceste. Biskupom radím toto: Vzdiaľte diakonov od oltára, nech sa dajú do služby. Sú strážcami služby a nie miništrantmi prvej triedy či kňazmi druhej triedy.“
Správne chápať úlohu ženy v Cirkvi
„Musíme vždy napredovať, aby sme začlenili ženy na posty rady i vedenia, bez strachu. Bez strachu, no povedal by som, vždy majúc na zreteli jednu skutočnosť: miesto ženy v Cirkvi nesmeruje len k funkčnosti. Áno, môže byť aj hlavou dikastéria. … Toto sú funkcie. Avšak veľmi dôležitá je rada ženy. Pri stretnutí predsedov biskupských konferencií vo februári na tému zneužívaní jedna z vašich podsekretárok dala zaznieť inej hudbe, inému spôsobu pohľadu a myslenia. A toto bolo veľmi obohacujúce. Aj posty vedenia, rady, no nekončí sa to pri funkčnosti. A na tomto sme ešte nezapracovali. Rola ženy v cirkevnej organizácii, v Cirkvi, ide oveľa ďalej a musíme pracovať na tomto „ďalej“. … Je tu práve ten mariánsky princíp ženy; a žena v Cirkvi je obrazom Cirkvi ako nevesty a Panny Márie. Zdôrazňujem tieto dve veci: neklerikalizovať laikov a otvoriť tento nový horizont, aby sme dobre chápali, čo je žena v Cirkvi.“