16.1.2018 Klerikalizmu treba predísť už v seminári, zdôraznil pápež čilským biskupom
Především bych rád pozdravil mons. Bernardina Piñeru Carvalla, který letos oslaví šedesát let biskupské služby. Je nejstarším biskupem světa – jak věkem, tak služebně – a prožil všechna zasedání II. Vatikánského koncilu. Krásný doklad žijící paměti!”
Pozdravil Svatý otec stodvaletého biskupa Piñeru, původním povoláním lékaře, který je strýcem nastupujícího chilského prezident
Svätý Otec zdôraznil niekoľko úloh biskupov: „Byť blízko k našim zasväteným, k našim kňazom,“ predstavuje jednu z nich. Táto blízkosť sa prejavuje otcovským vzťahom, ktorý pomáha rásť,.
„Bratia, [chce to] otcovstvo biskupa voči svojim kňazom! Otcovstvo, ktoré nie je ani paternalizmom, ani zneužívaním autority. Je darom, o ktorý treba prosiť. Buďte nablízku vašim kňazom spôsobom sv. Jozefa. [Chce to] otcovstvo, ktoré pomáha rásť a rozvíjať dary, ktoré sa Duch Svätý rozhodol vyliať na vašich kňazov.“ ”Pokud chybí vědomí, že poslání náleží celé církvi, a nikoli pouze knězi či biskupovi, omezuje se horizont a – což je ještě horší – také veškerá iniciativa, kterou může vzbudit Duch.
Vo svojom príhovore sa pápež František vrátil k ich nedávnemu stretnutiu spred roka v Ríme v rámci návštevy ad limina, kedy hovorili o vážnom probléme súčasnej spoločnosti, ktorým je pocit opustenosti. Pripomenul, ako je dôležité nezabúdať, „že sme súčasťou svätého Božieho veriaceho ľudu a že Cirkev nie je a nikdy nebude „elitou“ zasvätených, kňazov a biskupov.“ Svätý Otec upozornil aj na pokušenie klerikalizmu, ktoré je podľa jeho slov „karikatúrou prijatého povolania.“
Skutočnosť, že plnenie poslania Cirkvi sa vzťahuje na všetkých jej členov, nielen na biskupov či kňazov vyjadril pápež František týmito slovami:
„Povedzme to jasne: laici nie sú naši sluhovia, ani naši zamestnanci. Nemusia opakovať ako „papagáje“ to, čo hovoríme.“
V súvislosti s potrebou predchádzať klerikalizmu dal Svätý Otec dôraz na formáciu budúcich kňazov:
„Buďme prosím ostražití proti tomuto pokušeniu, zvlášť v seminároch a počas celej formácie. Priznám sa vám, že mám starosti o formáciu seminaristov, aby sa stali pastiermi v službe Božieho ľudu. Aby boli pastiermi. S náukou, s odbornosťou, so sviatosťami, s blízkosťou, s charitatívnymi dielami, ale aby mali vedomie toho Božieho ľudu.
V seminári sa musí klásť dôraz na to, aby budúci kňazi boli schopní slúžiť svätému Božiemu veriacemu ľudu, prihliadajúc na kultúrnu rozdielnosť a odolávajúc pokušeniu akejkoľvek formy klerikalizmu. Kňaz je služobníkom Ježiša Krista, ktorý je tým protagonistom, čo je prítomný v celom Božom ľude.
Kňazi zajtrajška sa musia formovať s pohľadom upretým na zajtrajšok: svoju službu budú vyvíjať v sekularizovanom svete; a to si žiada od nás pastierov, aby sme rozpoznávali, ako ich treba pripraviť na plnenie svojho poslania v týchto konkrétnych okolnostiach, a nie v našich „ideálnych svetoch alebo stavoch“.
[Ide o] poslanie, ktoré sa uskutočňuje v bratskom spoločenstve s celým Božím ľudom. Plece pri pleci, dávajúc impulzy a stimulujúc laikov v ovzduší rozlišovania a synodálnosti, čo sú dve podstatné charakteristiky kňaza budúcnosti. Nie klerikalizmu a ideálnym svetom, ktoré zapadajú len do našich schém, ale sa nedotýkajú života nikoho.“