4.9.2019 Mladým v Mozambiku: O úzkej ceste medzi rezignáciou a nedočkavosťou
Mladí pápežovi položili dve otázky: „Svätosť, uprostred mnohých ťažkostí, ktoré zatemňujú našu budúcnosť, čo môžeme urobiť, aby sa tento náš sen stal skutočnosťou? Čo robiť, aby sme my mladí boli súčasťou riešenia problémov, ktoré postihujú našu krajinu?“
Svätý Otec mladým zdôraznil, že sú dôležití, že sú nielen budúcnosťou Mozambiku, Cirkvi a ľudstva, ale aj ich prítomnosťou. „Bez vášho entuziazmu, bez vašich piesní, bez vašej radosti zo života, čím by bola táto zem?“ – kládol si otázku Petrov nástupca a dodal:
„Radosť zo života je jednou z vašich hlavných charakteristík, je charakteristikou mladých – radosť zo života, tak, ako ju tu možno cítiť! Je to zdieľaná a prejavovaná radosť, ktorá zmieruje a stáva sa najlepšou protilátkou – na vyvrátenie tvrdenia tých, ktorí vás chcú rozdeľovať, ktorí vás chcú trieštiť, alebo vás chcú stavať do konfliktu. Ako len v niektorých oblastiach sveta cítiť, že im chýba vaša radosť zo života!“
Ďakujem, že sú tu rôzne náboženské vyznania. …
„Naše rozdiely sú nevyhnutné. Spolu, tak ako ste teraz, ste tlkotom tohto ľudu, v ktorom každý hrá dôležitú úlohu, v jedinečnom kreatívnom projekte, aby ste písali novú stránku dejín, stránku plnú nádeje, pokoja a zmierenia.“
„Máte veľkú silu, ste schopní pozerať dopredu s veľkou nádejou! Ste prísľubom života, ktorý si v sebe nesie istú húževnatosť, ktorú nesmiete stratiť ani si nechať ukradnúť. Nedovoľte, aby vám ukradli radosť. Neprestaňte spievať a vyjadrovať sa na základe všetkého toho dobra, ktoré ste sa naučili z vašich tradícií. Nech vám neukradnú radosť!“
Ako som vám povedal, je veľa spôsobov, ako vidieť horizont, svet, prítomnosť i budúcnosť. Je však potrebné sa mať na pozore pred dvoma postojmi, ktoré zabíjajú priania i nádej, a tými je rezignácia a nedočkavosť. To sú veľkí nepriatelia života, pretože nás zvyčajne prinútia vydať sa na jednoduchú cestu k prehre, a mýto, ktoré požadujú, je veľmi vysoké … Platí sa šťastím, ba dokonca Zaiste máte priateľov, známych – alebo sa to mohlo stať aj vám – ktorí sa v ťažkých a bolestných chvíľach, keď sa zdá, že sa všetko rúca, a dostaví sa drvivá rezignácia. Je potrebné mať sa veľmi na pozore, pretože tento postoj „ťa zavedie na mylnú cestu. Keď sa všetko zdá byť nehybné a stagnujúce, keď nás znepokojujú osobné problémy, spoločenské problémy nenachádzajú riešenia, nie je správne sa cítiť porazenými. „( Tamto. 141). Nie je dobré vzdať sa! [Mladí opakujú].
Viem, že väčšine z vás sa veľmi páči futbal. Pamätám si veľkého futbalistu z tejto zeme, ktorý sa naučil nerezignovať: Eusebio da Silva – „Čierny panter“. Začal svoj športový život v tíme tohto mesta. Veľké ekonomické ťažkosti jeho rodiny a predčasná smrť otca neprekazili jeho sny; jeho láska k futbalu mu pomohla vydržať, snívať, ísť ďalej… až napokon dal 77 gólov za tento klub Maxaquene! No nechýbali dôvody na to, aby sa vzdal…“
Jeho prianie a vôľa hrať ho hnali vpred, ale rovnako tak dôležité bolo nájsť niekoho, s kým by mohol hrať. Dobre viete, že v tíme nie sú všetci rovnakí, nerobia všetci to isté, ani nepremýšľajú všetci rovnako. Každý hráč má svoje vlastnosti, ako je možné vidieť a zakúšať na tomto stretnutí: pochádzame z rôznych tradícií a môžeme dokonca hovoriť rôznymi jazykmi, ale nebráni nám to stretnúť sa.
„Už mnoho bolo vytrpené a utrpenie pokračuje, pretože niektorí si myslia, že majú právo rozhodovať o tom, kto môže „hrať“ a kto, naopak, musí zostať „mimo hry“ – a to je nespravodlivé – sú to tí, čo trávia život vytváraním rozdelení a antagonizmov a vytvárajú vojnu.“
„Dnes vy, drahí priatelia, ste príkladom svedectva, ako to treba robiť. Ste svedkovia jednoty, zmierenia, nádeje. Ako jedno futbalové mužstvo. Ako sa nasadiť pre krajinu? Práve tak, ako to teraz robíte: Byť spojení, bez ohľadu na čokoľvek, čo vás môže odlišovať, hľadajúc vždy príležitosť na uskutočnenie snov o lepšej krajine, ale… spolu
. Spoločne. Aké je len dôležité nezabudnúť, že „sociálne nepriateľstvo je deštruktívne. A rodina sa ničí pre nepriateľstvo. Krajina sa ničí pre nepriateľstvo. Svet sa ničí pre nepriateľstvo. A najväčším nepriateľstvom je vojna. (Christus vivit, 169).“
Pripomínam príslovie, ktoré hovorí: „Ak chceš kráčať rýchlo, choď sám; ak chceš dôjsť ďaleko, kráčaj spolu s inými“. Vždy je potrebné mať spoločné želanie, ako ich máte dnes. Majte želanie spoločné s druhými, nikdy nie proti nim; majte želanie ako ste si priali toto stretnutie: všetci zjednotení a bez bariér.
„Úzkosť «sa môže stať naším veľkým nepriateľom, ak nás nabáda vzdať sa, keď zistíme, že výsledky sa nedostavili okamžite. Najkrajšie sny sa dobývajú nádejou, trpezlivosťou a úsilím, ale bez náhlivosti. Zároveň sa netreba dať blokovať neistotou, netreba mať strach riskovať a robiť chyby» (Christus vivit, 142). … Najkrajšie veci zrejú s časom, a ak sa ti niečo nepodarilo na prvý krát, nemaj strach to skúsiť znova a znova. Nemaj strach sa pomýliť! Nemaj strach urobiť chybu. Môžeme sa pomýliť tisíc krát, ale neupadnime do omylu zastavenia, pretože sa niečo nepodarilo na prvý krát. Najhoršou chybou by bolo vzdať sa, kvôli obavám, opustiť svoje sny a vôľu mať lepšiu krajinu.“
„Máte pred očami pekné svedectvo Marie Mutolaovej, ktorá sa naučila vytrvať, pokračovať v skúšaní, aj keď sa nenaplnila jej túžba získať zlatú medailu na prvých troch olympijských hrách, na ktorých sa zúčastnila; potom, na štvrtý pokus, táto atlétka-osemstovkárka vyhrala svoju zlatú medailu na Olympiáde v Sydney. Obavy ju neuzavreli do seba samej. Jej deväť svetových titulov nespôsobilo, že by zabudla na svoj ľud, na svoje korene, ale pokračovala v starostlivosti o chudobné deti Mozambiku. Ako nás šport učí vytrvať v našich snoch!“
Chcel by som dodať – už je to dlhé, nie? [Mladí odpovedajú: Nee. Pápež uznanlivo poznamenáva k biskupovi: Sú vychovaní …] –
Ďalší dôležitý prvok: Nevylučujte starých ľudí.Vaši seniori vám môžu tiež pomáhať, aby vaše priania a túžby nevyprahli a neboli zmätené preč prvým závanom ťažkosti či nemohúcnosti. Starí sú našimi koreňmi
Je pravda, že to niekedy my, starí robíme autoritatívne, výhražne, čo budí strach. Minulé pokolenia vám majú čo povedať, čo odovzdať. Je však pravda, niekedy si nárokujeme, aby ste si počínali, hovorili a žili presne ako my. Vy si však musíte urobiť vlastnú syntézu načúvaním a zhodnotením tých, ktorí boli pred vami. Nepočínali ste si tak so svojou hudbou? S tradičným rytmom „marrabenty“ ste zmiešali ďalšiu, modernú, a vznikla tak „pandza“. Čo ste počuli a videli spievať a tancovať u svojich rodičov a starých rodičov, prijali ste za svoje. To je cesta, ktorú vám navrhujem; „Cesta, ktorá spočíva v slobode, nadšení, tvorivosti a nových horizontoch, ale súčasne hovorí, že sa musíte starať o vyživujúce a stálosť poskytujúce korene.
To všetko sú drobné elementy, ktoré môžu byť potrebným prínosom, aby ste sa vo chvíľach ťažkostí neuzavreli, ale ich prelomili nádejou, ktorá vám pomôže použiť svoju tvorivosť a nachádzať nové cesty a nové priestory ako odpoveď na problémy, a to aj prostredníctvom solidarity.
„Mier je proces, v ktorom ste aj povolaní napomáhať, vystierajúc vaše ruky predovšetkým k tým, ktorí prechádzajú ťažkými chvíľami. Veľká je moc vystretej ruky a priateľstva prejaveného v konkrétnych gestách.“
Boh vás miluje; na tomto tvrdení sa zhodnú všetky náboženské tradície. „Pre Neho si skutočne drahocenný, nie si bezvýznamný, si pre Neho dôležitý, pretože si dielo Jeho rúk, pretože ťa má rád. Boh ťa má rád. Snaž sa zostať chvíľu v tichu a nechaj sa od Neho milovať. Snaž sa umlčať všetky vnútorné hlasy a krik a zostaň chvíľu v objatí jeho lásky „( Christus vivit , 115). Urobme tak teraz spoločne!
„Je to láska Pána, ktorá skôr pozdvihuje ako zráža, ktorá skôr zmieruje ako zakazuje, ktorá skôr ponúka nové možnosti ako odsudzuje, ktorá skôr zameriava na budúcnosť ako na minulosť“(Christus vivit, 116).
Viem, že veríte v túto lásku, ktorá umožňuje zmierenie.
Ďakujem! A prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť.
Boh vám žehnaj.