15.8.2022 Pápež na slávnosť Nanebovzatia: Kraľovať znamená milovať
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Požehnaný sviatok!
Dnes, na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, nám evanjelium ponúka dialóg medzi ňou a jej sesternicou Alžbetou. Keď Mária vstupuje do domu a víta Alžbetu, tá jej hovorí: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1,42). Tieto slová plné viery, radosti a úcty sa stali súčasťou modlitby Zdravas Mária. Vždy, keď prednášame túto krásnu a známu modlitbu, robíme to, čo Alžbeta: pozdravujeme Máriu, žehnáme ju, pretože nám prináša Ježiša.
Mária prijíma Alžbetino požehnanie a odpovedá naň chválospevom, darom pre nás, pre celé dejiny: Magnifikat. Je to spev chvály, ktorý by sme mohli nazvať „chválospev nádeje“. Je to hymnus chvály a radosti nad veľkými vecami, ktoré v nej Pán vykonal, ale Mária ide ďalej: uvažuje o Božom diele v celých dejinách svojho ľudu. Hovorí napríklad, že Pán „mocnárov zosadil z trónov, povýšil ponížených, hladných nasýtil dobrotami a bohatých poslal naprázdno“ (v. 52-53).
Keď počúvame tieto slová, môžeme si položiť otázku: nepreháňa azda trochu Panna Mária, keď opisuje svet, ktorý neexistuje? Vskutku sa zdá, že to, čo hovorí, nezodpovedá skutočnosti. Keď to vravela, vtedajší mocnári neboli zvrhnutí: napríklad hrôzostrašný Herodes stál pevne na svojom tróne. A aj chudobní a hladní zostávajú takí, zatiaľ čo bohatým sa naďalej darí.
Čo znamená tento Máriin chválospev? Aký je jeho zmysel? Nejde jej o kronikárske zachytenie doby – nie je novinárkou -, ale o to, aby nám povedala niečo oveľa dôležitejšie: že Boh prostredníctvom nej otvoril dejinný zlom, definitívne nastolil nový poriadok vecí. Ona, malá a pokorná, bola vyzdvihnutá a – dnes to oslavujeme – vzatá do nebeskej slávy, zatiaľ čo mocným tohto sveta je súdené zostať s prázdnymi rukami. Spomeňte si na podobenstvo o boháčovi, ktorý mal pred dverami žobráka Lazára. Ako skončil? S prázdnymi rukami.
Inými slovami, Panna Mária ohlasuje radikálnu zmenu, obrat hodnôt. Keď sa rozpráva s Alžbetou, nosiac Ježiša pod srdcom, predvída, čo povie jej Syn, keď za blahoslavených vyhlási chudobných a pokorných a keď napomenie bohatých a tých, ktorí sa spoliehajú na svoju sebestačnosť. Panna Mária teda týmto spevom, touto modlitbou, prorokuje: prorokuje, že nie moc, úspech a peniaze sú to, čo má prednosť, ale služba, pokora a láska. A keď hľadíme na ňu ako oslávenú chápeme, že opravdivá moc je služba – nezabúdajme na to: opravdivá moc je služba – a kraľovať znamená milovať. A že toto je cesta do neba.
A tak, keď sa pozrieme na seba samých, môžeme si položiť otázku: Dotýka sa tento zvrat, ktorý ohlásila Mária, môjho života? Verím, že milovať znamená kraľovať a že služba je moc? Verím, že cieľom môjho života je nebo, raj? Alebo sa starám len o to, aby som tu dole dobre trávil čas, starám sa len o pozemské, materiálne veci? A keď pozorujem dianie vo svete, nechávam sa chytiť do pasce pesimizmu, alebo som ako Panna Mária schopný zbadať dielo Boha, ktorý prostredníctvom miernosti a malosti koná veľké veci?
Bratia a sestry, dnes Mária spieva o nádeji a nanovo v nás zažíha nádej, v nej vidíme cieľ cesty: ona je prvým stvorením, ktoré celé, so svojím telom i dušou, víťazne prechádza cieľovou čiarou neba. Ukazuje nám, že nebo je na dosah ruky. Ako to? Áno, nebo je na dosah, ak sa ani my nepodvoľujeme hriechu, v pokore chválime Boha a veľkodušne slúžime druhým. Nepodvoliť sa hriechu – ale niekto môže povedať: „Ale, otče, som slabý“ – „Ale Pán je ti vždy nablízku, lebo je milosrdný“. Nezabúdaj, aký je Boží štýl: blízkosť, súcit a neha; svojím štýlom je nám vždy nablízku.
Naša Matka nás berie za ruku, sprevádza nás do slávy, pozýva nás, aby sme sa radovali mysliac na raj. Dobrorečme Márii našou modlitbou a vyprosujme si od nej pohľad schopný v hĺbke vnímať nebo na zemi.