15.5.2020 V Deň rodiny pápež vyprosoval Pánovho Ducha lásky, úcty a slobody
„Dnes je Svetový deň rodiny: modlime sa za rodiny, aby v rodinách rástol Duch Pána, duch lásky, úcty, slobody.“
V Knihe Skutkov apoštolov vidíme, že v Cirkvi boli v začiatkoch časy pokoja, spomína sa to mnoho ráz: Cirkev rástla, v pokoji, a Duch Pána sa šíril (porov. Sk 9,31) – časy pokoja. Boli aj časy prenasledovania, počínajúc od prenasledovania Štefana (porov. kap. 6-7), potom je tu Pavol – prenasledovateľ, obrátený, neskôr aj on prenasledovaný…
Časy pokoja, časy prenasledovaní, a boli tam aj časy znepokojenia. A toto je téma dnešného prvého čítania: čas znepokojenia (porov. Sk 15,22-31). Apoštoli píšu kresťanom, ktorí pochádzali z pohanstva: «Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili» (v. 24).
Čo sa stalo? Títo kresťania pochádzajúci z pohanov uverili v Ježiša Krista a prijali krst, a boli šťastní: prijali Ducha Svätého. Od pohanstva ku kresťanstvu, bez nejakej prechodnej etapy. Naopak tí, čo sa nazývajú „židovčiaci“ (judaizujúci), tvrdili, že toto nie je možné. Ak bol niekto pohan, najprv sa musel stať židom, dobrým židom, a potom sa stať kresťanom, aby bol v línii vyvolenia Božieho ľudu.
A títo kresťania tomuto nerozumeli: „Ako to, my sme kresťania druhej triedy? Nedá sa prejsť od pohanstva priamo ku kresťanstvu? Nie je to tak, že Kristovo zmŕtvychvstanie uvoľnilo starý zákon a priviedlo ho k ešte väčšej plnosti?“ Boli znepokojení a boli medzi nimi mnohé hádky.
A tí, čo toto požadovali, podopierali to pastoračnými, teologickými a aj niektorými morálnymi argumentmi, tvrdili, že postupovať sa musí takto, a inak neslobodno. A to spochybňovalo slobodu Ducha Svätého, aj zadarmo daný dar Kristovho vzkriesenia aj milosť.. Boli metodickí. A aj rigídni.
O týchto ich učiteľoch, zákonníkoch, povedal Ježiš: „Beda vám, ktorí obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho horšieho, než predtým. Urobíte ho synom pekla“. Približne takto hovorí Ježiš v 23. kapitole Matúšovho evanjelia (porov. v.15). Títo ľudia, ktorí boli „ideológmi“ – boli viac „ideológmi“ než „dogmatikmi“ – zredukovali Zákon, dogmu, na ideológiu: „musí sa toto, toto a toto“. Akési náboženstvo predpisov, a týmto oberali o slobodu Ducha. A tí ľudia, čo ich nasledovali, boli ľuďmi rigídnymi, ktorí sa necítili byť v pohode, nepoznali radosť Evanjelia. Dokonalosťou cesty nasledovania Ježiša im bola rigídnosť: „Musí sa toto, toto a tamto…“ Títo ľudia, títo učitelia „manipulovali“ so svedomím veriacich, buď ich spravili rigídnymi, alebo od nich bočili.
Preto sa toľkokrát opakujem a hovorím, že rigídnosť nie je od dobrého Ducha, pretože lebo zpochyňuje, že Vykúpenie je zadarmo, Kristovo vzkriesenie je zdarma.. A toto je jedna stará vec: počas dejín Cirkvi sa to opakovalo. Pomyslime na pelagiánov, známych svojou rigídnosťou. A aj v našich časoch sme videli niektoré apoštolské organizácie, ktoré sa práveže zdali byť dobre organizované, dobre pracujúce…, no všetci rigídni, všetci rovnakí, jeden ako druhý, a neskôr sme sa dozvedeli o skazenosti, ktorá bola vnútri, aj u zakladateľov.
Kde je nepružnosť, tam nie je Duch Svätý, pretože Duch Svätý je sloboda. Takí ľudia teda chceli odňať slobodu Božiemu Duchu, odstrániť z Vykúpenia dimenziu daru. Hovorili: „Aby si bol ospravedlnený, musíš konať tak a tak …“ – Ospravedlnenie je zadarmo. Smrť a vzkriesenie Krista je nezištný dar. Neplatí sa, nedá kúpiť, je to dar!. A títo to tak nechceli robiť.
Je to pekný postup: apoštoli sa zhromažďujú na tomto koncile a nakoniec píšu list, ktorý sa začína takto: «Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno» (Sk 15,28): a ukladajú tieto povinnosti hlavne morálne, podľa zdravého rozumu: nemiešať kresťanstvo s pohanstvom, zdŕžať sa tak mäsa obetovaného modlám, a tak ďalej. A nakoniec, títo kresťania, ktorí boli znepokojení, zišli sa v zhromaždení, keď dostali ten list a «keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy» (v. 31).
Od znepokojenia k radosti. Duch rigídnosti ťa vždy vedie k znepokojeniu: „Urobil som to dobre? Neurobil som dobre?“ Škrupule. Duch evanjeliovej slobody ťa vedie k radosti, pretože práve to Ježiš vykonal svojím zmŕtvychvstaním: priniesol radosť! Vzťah s Bohom, vzťah s Ježišom nie je vzťahom akéhosi „robenia vecí“: „Ja urobím toto a ty mi dáš toto“. Nejaký vzťah, poviem – nech mi Pán odpustí – „obchodný“, to nie! To nie. Vzťah je nezištný, darovaný ako vzťah Ježiša k apoštolom . «Vy ste moji priatelia» (Jn 15,14). „Už vás nenazývam sluhami, volám vás priateľmi“ (porov. Jn 15). «Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás» (v. 16): toto je tá gratuita.
Prosme Pána, aby nám pomohol rozlišovať plody evanjeliovej nezištnosti od plodov neevanjeliovej rigídnosti, a aby nás oslobodil od každého znepokojovania tými, ktorí kladú vieru pod kauzistické predpisy, predpisy, ktoré nemajú zmysel. Tu hovorím o týchto predpisoch, ktoré nemajú zmysel, nie o Prikázaniach. Nech nás oslobodí od tohto ducha rigídnosti, ktorý ťa oberá o slobodu.